Vilnius/Amsterdam 21. marca (TASR) – Krajiny Európskej únie (EÚ) sú stále vo veľkej miere závislé od dodávok ruskej ropy i plynu a nemôžu ich jednoducho zrušiť v krátkom čase. Vyhlásil to v pondelok holandský premiér Mark Rutte.

„Príliš veľa rafinérií vo východnej a západnej Európe je stále úplne závislých od ruskej ropy a s plynom je to ešte horšie,“ povedal Rutte novinárom po stretnutí s litovským prezidentom Gitanasom Nausedom vo Vilniuse.

"Musíme sa zbaviť tejto závislosti. Musíme to urobiť čo najrýchlejšie, ale nemôžeme to urobiť zajtra," dodal.

Ministri zahraničných vecí a obrany EÚ sa v pondelok stretli, aby prediskutovali uvalenie ďalších sankcií na Moskvu, najmä embarga na dovoz ropy.

EÚ a jej západní spojenci v snahe vynútiť si stiahnutie ruskej armády z Ukrajiny už uvalili celý rad sankcií proti Moskve vrátane zmrazenia aktív ruskej centrálnej banky.

Humanitárna kríza v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ktoré v ruskom obkľúčení trpí nedostatkom jedla, vody a energie, zvyšuje tlak na európskych lídrov, aby sprísnili sankcie voči Moskve.

"Je nevyhnutné, aby sme začali hovoriť o energetickom sektore a určite môžeme hovoriť o rope, pretože je to najväčší príjem do ruského rozpočtu," povedal litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis pri príchode na stretnutie v Bruseli.

Americký prezident Joe Biden pricestuje vo štvrtok (24.3.) do Bruselu na samity so spojencami NATO, EÚ a skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík) vrátane Japonska, ktoré majú posilniť reakciu Západu na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Doterajšie štyri kolá sankcií EÚ, uvalených za uplynulé tri týždne, Kremeľ nepriviedli k zmene kurzu na Ukrajine, aj keď zasiahli ruské financie, obchod a tiež 685 Rusov a Bielorusov.

Piate kolo sankcií bude zahŕňať pridanie ďalších mien na čierne listiny EÚ. Ekonomicky najťažšou voľbou však je, či sa zamerať na ruskú ropu, ako to urobili Spojené štáty a Británia, vzhľadom na závislosť 27-členného bloku od ruského plynu na výrobu energie.

Diplomati, ktorí nechceli byť menovaní, uviedli, že pobaltské krajiny vrátane Litvy presadzujú embargo ako ďalší logický krok, zatiaľ čo Nemecko varuje pred príliš rýchlymi činmi, keďže ceny energií v Európe sú už mimoriadne vysoké.

Podľa diplomatov ruský útok chemickými zbraňami na Ukrajine alebo silné bombardovanie hlavného mesta Kyjev by mohli byť spúšťačom energetického embarga.

Moskva varovala, že sankcie EÚ na ruskú ropu by ju mohli podnietiť k uzavretiu plynovodov do Európy.

V súčasnosti je EÚ v názoroch na riešenie energetickej otázky rozdelená, keďže dováža až 40 % plynu z Ruska, pričom Nemecko je spomedzi veľkých európskych ekonomík najviac závislé od ruských dodávok.

Francúzsko, ktoré aktuálne predsedá EÚ, môže zohrať pri tom kľúčovú úlohu. Prezident Emmanuel Macron povedal, že ak sa situácia na Ukrajine, kde už boli zabité tisíce ľudí, milióny boli vysídlené a niektoré mestá sú zničené ostreľovaním, ešte viac zhorší, nemali by existovať žiadne „tabu“, pokiaľ ide o sankcie.