Brusel 1. októbra (TASR) - Holandský expremiér Mark Rutte sa stal v utorok novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO). Na tomto poste vystriedal Nóra Jensa Stoltenberga, ktorý Aliancii šéfoval posledných 10 rokov, informuje TASR.

Stoltenberg oficiálne odovzdal post Ruttemu na ceremónii v sídle NATO v Bruseli. Nový generálny tajomník poďakoval spojencom za dôveru, ktorú mu prejavili.

"(Mark), NATO poznáš dobre a celej Aliancii si dobre známy. Máš dokonalé predpoklady a skúsenosti na to, aby si sa stal skvelým generálnym tajomníkom. Počas 14 rokov vo funkcii premiéra si ukázal, že vieš, ako dosiahnuť konsenzus. Viedol si štyri rôzne koaličné vlády, takže vieš, ako robiť kompromisy... a to sú schopnosti, ktoré sa tu v NATO veľmi cenia," povedal Stoltenberg.

Nový šéf NATO vyzdvihol úspechy svojho predchodcu. "Dnes je NATO väčšie, silnejšie a jednotnejšie ako kedykoľvek predtým, a to z veľkej časti vďaka tvojmu vedeniu," uviedol.

Rutte uviedol, že je odhodlaný pripraviť Alianciu na budúce výzvy. Dodal, že NATO musí splniť sľuby, ktoré dalo Ukrajine a pomôcť jej vo vojne proti Rusku, napísala agentúra Reuters.

Trvalá bezpečnosť v Európe podľa jeho slov nie je možná bez silnej a nezávislej Ukrajiny. Dodal, že Kyjev má v NATO právoplatné miesto.

Stoltenberg bol generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie od 1. októbra 2014. Počas jeho desaťročného pôsobenia európske členské štáty výrazne zvýšili výdavky na obranu najmä v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva spustila vo februári 2022. NATO sa po ruskej agresii rozšírilo o dovtedy neutrálne Fínsko a Švédsko.

Profil Marka Rutteho
Holandský expremiér Mark Rutte sa stal v utorok novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO). Na tomto poste vystriedal Nóra Jensa Stoltenberga, ktorý Aliancii šéfoval posledných 10 rokov. TASR prináša profil nového generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie.

Mark Rutte sa narodil 14. februára 1967 v Haagu a v treťom najväčšom meste Holandska žije celý život. Je najmladším zo siedmich detí obchodníka Izaäka Rutteho.

V rokoch 1979 až 1985 navštevoval lýceum Maerlant so špecializáciou na umenie. Hoci chcel pôvodne študovať na konzervatóriu a stať sa klaviristom, napokon sa rozhodol pre históriu. Dejiny študoval na najstaršej holandskej univerzite v Leidene, štúdiá ukončil v roku 1992. V rokoch 1992 - 2002 pracoval ako manažér v britskej nadnárodnej spoločnosti Unilever, ktorá je svetovým gigantom vo výrobe potravín a výrobkov pre starostlivosť o telo i domácnosť.

Politicky aktívny začal byť Rutte už na univerzite. V rokoch 1988 až 1991 viedol hnutie mladých liberálov z organizácie Sloboda a solidarita (JOVD), ktorá sa v roku 2000 stala súčasťou Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD). V rokoch 1993 - 1997 bol členom predsedníctva tejto stredopravej strany presadzujúcej súkromné podnikanie a ekonomický liberalizmus. V roku 2003 sa stal poslancom parlamentu. Rutte je známy ako politik, ktorý sa dokáže dohodnúť s najrôznejšími aktérmi.

V máji 2006 ho zvolili za predsedu VVD a na jej čele stál až do roku 2023. V roku 2010 doviedol túto konzervatívnu stranu k víťazstvu vo všeobecných voľbách. Na čelo vlády sa postavil prvýkrát v októbri 2010. Stal sa druhým najmladším premiérom Holandska a prvým liberálom, ktorý po 92 rokoch zasadol do kresla predsedu vlády. V ňom zotrval 14 rokov až do júla 2024, čím sa stal najdlhšie slúžiacim holandským premiérom.

V júli pred novembrovými parlamentnými voľbami v roku 2023 vyhlásil, že sa stiahne z holandskej politiky. Vo voľbách zvíťazili pravicoví populisti.

Politik konsenzu, veľký obdivovateľ Winstona Churchilla a Margaret Thatcherovej, ktorý jazdil do práce na bicykli, oznámil svoju kandidatúru na post generálneho tajomníka NATO v októbri 2023. Rutteho vymenovanie sa stalo v lete tohto roku formalitou, keď rumunský prezident Klaus Iohannis ako jeho jediný súper nedokázal získať dostatočnú podporu a z boja o post odstúpil.

V júni 2024 rozhodli členské štáty Severoatlantickej aliancie o tom, že Mark Rutte sa stane novým generálnym tajomníkom NATO. "Viem, že nechávam NATO v dobrých rukách," napísal krátko na to Stoltenberg na svojom účte na sociálnej sieti X.

Zdroj:
https://www.euronews.com/my-europe/2024/06/26/mark-rutte-to-be-natos-next-head-from-october

Foto: TASR/AP

História vzniku NATO

Severoatlantická aliancia (North Atlantic Treaty Organization - NATO) je medzinárodné politicko-vojenské zoskupenie 32 štátov. Nejde o nadnárodnú organizáciu, ale spoločenstvo podporujúce spoluprácu medzi členskými krajinami, rozhodnutia sú prijaté len so súhlasom všetkých členských krajín.

Orgány, ktoré boli z rozhodnutia Severoatlantickej rady vytvorené, možno rozdeliť na politické a vojenské. NATO je však v prvom rade politickou alianciou, a preto sú jeho vojenské orgány podriadené politickým orgánom. Všetky členské štáty majú pri NATO svojich civilných stálych predstaviteľov (veľvyslanca) a vojenského zástupcu.

História organizácie sa začala písať po druhej svetovej vojne v roku 1945, kedy sa výrazne zmenil pomer síl v Európe. Sovietsky zväz si po víťazstve nad hitlerovským Nemeckom upevňoval svoje pozície a svet sa začal postupne rozdeľovať na dva nezmieriteľné bloky. Kroky vedúce k nastoleniu totalistických režimov v krajinách východnej a strednej Európy vyvolávali vo vládnucich kruhoch v Spojených štátoch a v západnej Európe obavy o budúcnosť ďalších štátov starého kontinentu.

Ako prvý vystúpil s výzvou na obranu demokracie Winston Churchill, britský premiér v čase druhej svetovej vojny. V prejave v americkom Fultone 5. marca 1946 vyzval na odpor proti novej nebezpečnej komunistickej ideológii. Ako výraz tohto odporu navrhol vytvoriť spojenie anglosaských národov vo forme britsko-amerického paktu. Výsledkom sa stala o rok neskôr Trumanova doktrína, ktorá v marci 1947 znamenala prakticky začiatok budovania systému obrany proti prenikaniu komunizmu do ďalších európskych štátov a riešila najmä otázku Grécka a Turecka.

Poradca americkej Republikánskej strany pre zahraničnopolitické otázky John Foster Dulles navrhol 19. januára 1948 v zahraničnom výbore amerického Senátu vytvoriť protisovietsku koalíciu západoeurópskych krajín. Myšlienku podporila britská a francúzska vláda, ako aj vlády krajín Beneluxu.

Dňa 17. marca 1948 vznikol Bruselský pakt piatich európskych krajín - Veľkej Británie, Francúzska, Belgicka, Holandska a Luxemburska. O pol roka neskôr sa vytvorila vojenská štruktúra Bruselského paktu, Organizácia obrany Západnej únie a 4. októbra 1948 Stály výbor hlavných veliteľov so sídlom vo francúzskom Fontainebleau.

Keďže obavy spojencov naďalej rástli, silnela aj snaha vytvoriť ešte silnejšiu politicko-vojenskú organizáciu a potreba zapojiť do spoločnej obrany zámorské krajiny USA a Kanadu. Legislatívne práce na vytvorení zmluvných základov potrebných na vznik Severoatlantickej aliancie sa zintenzívnili.

Dňa 4. apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov podpísali tzv. Washingtonskú zmluvu, ktorou vzniklo NATO (North Atlantic Treaty Organization). Dokument vstúpil do platnosti 24. augusta 1949.

Zakladajúcimi členmi NATO boli v roku 1949 Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Kanada, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Taliansko. V roku 1952 sa pridali Grécko a Turecko. Aliancia sa v roku 1955 rozšírila o Nemecko, v roku 1982 o Španielsko. Česko, Maďarsko, Poľsko sa stali členmi NATO v roku 1999.

V rámci najväčšieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie sa členmi v roku 2004 stali Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko. V roku 2009 prijalo NATO medzi seba balkánske krajiny Albánsko a Chorvátsko. Nasledovali ďalšie dve balkánske krajiny - v roku 2017 Čierna Hora a v roku 2020 Severné Macedónsko. V roku 2023 vstúpilo do NATO Fínsko a zatiaľ posledným, v poradí 32. členským štátom Severoatlantickej aliancie sa 7. marca 2024 stalo Švédsko.

Prvým generálnym tajomníkom NATO bol v rokoch 1952 až 1957 lord Hastings Lionel Ismay zo Spojeného kráľovstva, podľa ktorého Aliancia vznikla s cieľom "udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo západnú Európu a Nemecko pri zemi".

Zdroj: https://www.nato.int/nato-welcome/index_sk.html