Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kagame je de facto vládcom Rwandy od skončenia genocídy v roku 1994, prezidentom sa oficiálne stal v roku 2000.
Autor TASR
Kigali 18. júla (TASR) - V prezidentských voľbách v Rwande zvíťazila úradujúca hlava štátu Paul Kagame. Podľa kompletných predbežných výsledkov zverejnených vo štvrtok získal 99,18 percenta hlasov voličov. Zaistil si tak už štvrté funkčné obdobie v úrade. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Kagameho protikandidáti - líder opozičnej strany Zelených Frank Habineza a nezávislý kandidát Philippe Mpayimana - získali 0,5, respektíve 0,32 percenta hlasov, vyplýva z údajov rwandskej volebnej komisie.
Obaja sa proti Kagameho kandidatúre postavili aj v roku 2017. Tento rok však boli jediní uchádzači, ktorí sa mohli volieb zúčastniť. Viacerým opozičným predstaviteľom totiž kandidovať zakázali.
Výsledok pondelkových volieb bol podľa AFP očakávaný. Kagame v tejto malej africkej krajine vládne už tri desaťročia. V najnovšom hlasovaní však zvíťazil s ešte väčším náskokom ako v posledných voľbách pred siedmimi rokmi, keď získal 98,79 percenta hlasov.
Kagame je de facto vládcom Rwandy od skončenia genocídy v roku 1994, prezidentom sa oficiálne stal v roku 2000. Pripisuje sa mu obnova genocídou zničeného národa, obviňujú ho však aj z vládnutia v atmosfére strachu a podnecovania nestability v susednej Demokratickej republike Kongo. Zároveň je jediným lídrom, ktorého väčšina Rwanďanov pozná, keďže 65 percent obyvateľov krajiny je mladších než 30 rokov.
Rwandská genocída predstavuje masové vraždenie, ku ktorému došlo v období od 6. apríla do 4. júla 1994. Pri masových vraždách zahynulo viac než 800.000 Tutsiov a umiernených Hutuov, ktorí boli masakrovaní militantnými skupinami Interahamwe a Impuzamugambi.
Medzinárodné jednotky prítomné v Rwande v rámci Pomocnej misie OSN v Rwande (UNAMIR) neboli schopné proti vraždeniu zasiahnuť: boli početne slabé a zle vybavené.
Vzhľadom na predchádzajúci neúspech mierovej misie v Somálsku nebola v OSN ani dostatočná politická vôľa na posilnenie misie UNAMIR a potrebné rozšírenie jej mandátu, o ktoré jej veliteľ, kanadský generálporučík Roméo Dallaire, žiadal niekoľko mesiacov pred masakrami, keďže bol svedkom ich prípravy.
Kagameho protikandidáti - líder opozičnej strany Zelených Frank Habineza a nezávislý kandidát Philippe Mpayimana - získali 0,5, respektíve 0,32 percenta hlasov, vyplýva z údajov rwandskej volebnej komisie.
Obaja sa proti Kagameho kandidatúre postavili aj v roku 2017. Tento rok však boli jediní uchádzači, ktorí sa mohli volieb zúčastniť. Viacerým opozičným predstaviteľom totiž kandidovať zakázali.
Výsledok pondelkových volieb bol podľa AFP očakávaný. Kagame v tejto malej africkej krajine vládne už tri desaťročia. V najnovšom hlasovaní však zvíťazil s ešte väčším náskokom ako v posledných voľbách pred siedmimi rokmi, keď získal 98,79 percenta hlasov.
Kagame je de facto vládcom Rwandy od skončenia genocídy v roku 1994, prezidentom sa oficiálne stal v roku 2000. Pripisuje sa mu obnova genocídou zničeného národa, obviňujú ho však aj z vládnutia v atmosfére strachu a podnecovania nestability v susednej Demokratickej republike Kongo. Zároveň je jediným lídrom, ktorého väčšina Rwanďanov pozná, keďže 65 percent obyvateľov krajiny je mladších než 30 rokov.
Rwandská genocída predstavuje masové vraždenie, ku ktorému došlo v období od 6. apríla do 4. júla 1994. Pri masových vraždách zahynulo viac než 800.000 Tutsiov a umiernených Hutuov, ktorí boli masakrovaní militantnými skupinami Interahamwe a Impuzamugambi.
Medzinárodné jednotky prítomné v Rwande v rámci Pomocnej misie OSN v Rwande (UNAMIR) neboli schopné proti vraždeniu zasiahnuť: boli početne slabé a zle vybavené.
Vzhľadom na predchádzajúci neúspech mierovej misie v Somálsku nebola v OSN ani dostatočná politická vôľa na posilnenie misie UNAMIR a potrebné rozšírenie jej mandátu, o ktoré jej veliteľ, kanadský generálporučík Roméo Dallaire, žiadal niekoľko mesiacov pred masakrami, keďže bol svedkom ich prípravy.
