Šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu Sálehí varoval tiež pred tvrdými dôsledkami, ak by došlo k novým útokom voči iránskym jadrovým vedcom.
Autor TASR
Teherán 11. septembra (TASR) - Šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu Alí Akbar Sálehí v utorok vyjadril nádej, že jadrová dohoda medzi Teheránom a svetovými veľmocami prežije. Varoval však, že ak sa tak nestane, jadrový program jeho krajiny bude ešte silnejší než kedykoľvek predtým.
Sálehí v exkluzívnom rozhovore pre agentúru AP v Teheráne varoval tiež pred "tvrdými dôsledkami", ak by došlo k novým útokom voči iránskym jadrovým vedcom. Od roku 2010 sa stali viackrát cieľmi bombových útokov, z ktorých bol obviňovaný Izrael.
Sálehí uviedol, že rozhodnutie Donalda Trumpa odstúpiť od jadrovej dohody stavia amerického prezidenta "na stranu porazených" v dejinách. Táto dohoda mohla vydláždiť cestu pre vybudovanie dôvery, ktorú sme stratili, konštatoval.
Jadrová dohoda z roku 2015 medzi Iránom a šiestimi veľmocami - USA, Ruskom, Čínou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom - zaväzuje Teherán, aby výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií. Cieľom tohto kroku je zabezpečiť, aby Irán nemohol túto technológiu využiť na výrobu jadrových zbraní.
Po tom, čo Spojené štáty v máji tohto roka oznámili svoje jednostranné odstúpenie od zmienenej multilaterálnej dohody, sa západné firmy od výrobcov lietadiel až po ropné spoločnosti stiahli z Iránu. Iránska mena rial mala pred týmto rozhodnutím kurz k doláru 62.000:1, teraz oslabila na 142.000 za dolár.
"Ak by sme sa museli vrátiť a odstúpiť od jadrovej dohody, určite sa nevrátime tam, kde sme boli predtým. Budeme v oveľa, oveľa lepšej pozícii," dodal Sálehí, ktorý hovoril o snahách Iránu vybudovať v centre pre obohacovanie uránu v Natanzi nové zariadenie, ktoré by vyrábalo pokročilejšie centrifúgy.
Sálehí v exkluzívnom rozhovore pre agentúru AP v Teheráne varoval tiež pred "tvrdými dôsledkami", ak by došlo k novým útokom voči iránskym jadrovým vedcom. Od roku 2010 sa stali viackrát cieľmi bombových útokov, z ktorých bol obviňovaný Izrael.
Sálehí uviedol, že rozhodnutie Donalda Trumpa odstúpiť od jadrovej dohody stavia amerického prezidenta "na stranu porazených" v dejinách. Táto dohoda mohla vydláždiť cestu pre vybudovanie dôvery, ktorú sme stratili, konštatoval.
Jadrová dohoda z roku 2015 medzi Iránom a šiestimi veľmocami - USA, Ruskom, Čínou, Britániou, Francúzskom a Nemeckom - zaväzuje Teherán, aby výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií. Cieľom tohto kroku je zabezpečiť, aby Irán nemohol túto technológiu využiť na výrobu jadrových zbraní.
Po tom, čo Spojené štáty v máji tohto roka oznámili svoje jednostranné odstúpenie od zmienenej multilaterálnej dohody, sa západné firmy od výrobcov lietadiel až po ropné spoločnosti stiahli z Iránu. Iránska mena rial mala pred týmto rozhodnutím kurz k doláru 62.000:1, teraz oslabila na 142.000 za dolár.
"Ak by sme sa museli vrátiť a odstúpiť od jadrovej dohody, určite sa nevrátime tam, kde sme boli predtým. Budeme v oveľa, oveľa lepšej pozícii," dodal Sálehí, ktorý hovoril o snahách Iránu vybudovať v centre pre obohacovanie uránu v Natanzi nové zariadenie, ktoré by vyrábalo pokročilejšie centrifúgy.