Vo väčšine prípadov zdokumentovaných organizáciou išlo o deti, ktoré v chaose vojny odlúčili od rodín a odovzdali Červenému krížu v presvedčení, že rodičia patrili k 75.000 zabitým počas konfliktu.
Autor TASR
San Salvador 15. novembra (TASR) - Ozbrojenci v Salvádore podpálili vo štvrtok archív neziskovej organizácie pátrajúcej po ľuďoch, ktorí ako deti zmizli počas občianskej vojny v krajine. Informovala o tom agentúra Associated Press (AP).
Páchatelia vnikli do budovy organizácie Pro Búsqueda nadránom po tom, ako s namierenými zbraňami spútali štyroch strážcov. Následne spustošili kancelárie, z ktorých si odniesli počítače, a budovu podpálili. Podľa hasičov bolo na mieste cítiť horľavú kvapalinu.
Úrady sa zatiaľ k motívu útoku nevyjadrili. Pro Búsqueda však tento rok oznámila, že zdokumentovala najmenej desať prípadov detí unesených vojakmi počas vojny medzi salvádorskou vládou a ľavicovými povstalcami z rokov 1980-92. Niektoré predali alebo dali na adopciu, ďalšie vychovávali muži, ktorí ich odviedli od rodín. Snahy vyšetriť tieto prípady brzdí to, že armáda odmieta vydať záznamy o DNA.
Pro Búsqueda tiež informovala, že dostala takmer 1000 hlásení o deťoch odlúčených od rodín počas vojny a pomohla nájsť biologických rodičov najmenej 235 ľuďom, mnohým adoptovaným v USA alebo v Európe.
"Je to jasná sabotáž našej práce," vyhlásila riaditeľka organizácie Ester Alvarengová. Presný rozsah škôd zatiaľ nepoznajú, keďže si ešte nemohli pozrieť vypálené priestory.
"Robia to isté ako v 80. rokoch... Nechcú spravodlivosť," uviedla 72-ročná Apolonia Guillenová, ktorá patrila k aktivistom a príbuzným obetí, ktorí sa zišli pred budovou.
Salvádorský prokurátor pre ľudské práva David Morales naznačil, že útok by mohol súvisieť s odvolaním, ktoré podali na najvyššom súde s cieľom zrušiť amnestiu pre páchateľov vojnových zločinov.
Zákon o amnestii z roku 1993 chráni vojenských veliteľov pred stíhaním za vojnové zločiny z občianskej vojny, vrátane prípadu vraždy šiestich jezuitských kňazov v roku 1989. Vlani však Medziamerický súd pre ľudské práva rozhodol, že tento zákon je v rozpore s medzinárodným dohovorom. Dospel k záveru, že salvádorská vláda je zodpovedná za únosy najmenej šiestich detí, a nariadil jej okrem iného sprístupniť štátne archívy, poskytnúť pomoc obetiam, pátrať po stále nezvestných a verejne sa ospravedlniť. Salvádor dosiaľ uskutočnil len posledné z uvedených nariadení.
Vo väčšine prípadov zdokumentovaných organizáciou Pro Búsqueda išlo o deti, ktoré v chaose vojny odlúčili od rodín a odovzdali Červenému krížu v presvedčení, že ich rodičia patrili k 75.000 zabitým počas konfliktu. Tieto deti umiestnili do útulkov a ponúkli na adopciu, prevažne rodinám v USA a v Európe.
Agentúra AP v tejto súvislosti spomína udalosti z Argentíny, kde armáda uniesla stovky detí politických oponentov režimu a stíhanie zodpovedných až o tri desaťročia neskôr viedlo k obžalobe popredných dôstojníkov vrátane niekdajšieho šéfa vojenskej junty generála Jorgeho Rafaela Videlu. Niektoré unesené deti si adoptovali rodiny armádnych príslušníkov.
Páchatelia vnikli do budovy organizácie Pro Búsqueda nadránom po tom, ako s namierenými zbraňami spútali štyroch strážcov. Následne spustošili kancelárie, z ktorých si odniesli počítače, a budovu podpálili. Podľa hasičov bolo na mieste cítiť horľavú kvapalinu.
Úrady sa zatiaľ k motívu útoku nevyjadrili. Pro Búsqueda však tento rok oznámila, že zdokumentovala najmenej desať prípadov detí unesených vojakmi počas vojny medzi salvádorskou vládou a ľavicovými povstalcami z rokov 1980-92. Niektoré predali alebo dali na adopciu, ďalšie vychovávali muži, ktorí ich odviedli od rodín. Snahy vyšetriť tieto prípady brzdí to, že armáda odmieta vydať záznamy o DNA.
Pro Búsqueda tiež informovala, že dostala takmer 1000 hlásení o deťoch odlúčených od rodín počas vojny a pomohla nájsť biologických rodičov najmenej 235 ľuďom, mnohým adoptovaným v USA alebo v Európe.
"Je to jasná sabotáž našej práce," vyhlásila riaditeľka organizácie Ester Alvarengová. Presný rozsah škôd zatiaľ nepoznajú, keďže si ešte nemohli pozrieť vypálené priestory.
"Robia to isté ako v 80. rokoch... Nechcú spravodlivosť," uviedla 72-ročná Apolonia Guillenová, ktorá patrila k aktivistom a príbuzným obetí, ktorí sa zišli pred budovou.
Salvádorský prokurátor pre ľudské práva David Morales naznačil, že útok by mohol súvisieť s odvolaním, ktoré podali na najvyššom súde s cieľom zrušiť amnestiu pre páchateľov vojnových zločinov.
Zákon o amnestii z roku 1993 chráni vojenských veliteľov pred stíhaním za vojnové zločiny z občianskej vojny, vrátane prípadu vraždy šiestich jezuitských kňazov v roku 1989. Vlani však Medziamerický súd pre ľudské práva rozhodol, že tento zákon je v rozpore s medzinárodným dohovorom. Dospel k záveru, že salvádorská vláda je zodpovedná za únosy najmenej šiestich detí, a nariadil jej okrem iného sprístupniť štátne archívy, poskytnúť pomoc obetiam, pátrať po stále nezvestných a verejne sa ospravedlniť. Salvádor dosiaľ uskutočnil len posledné z uvedených nariadení.
Vo väčšine prípadov zdokumentovaných organizáciou Pro Búsqueda išlo o deti, ktoré v chaose vojny odlúčili od rodín a odovzdali Červenému krížu v presvedčení, že ich rodičia patrili k 75.000 zabitým počas konfliktu. Tieto deti umiestnili do útulkov a ponúkli na adopciu, prevažne rodinám v USA a v Európe.
Agentúra AP v tejto súvislosti spomína udalosti z Argentíny, kde armáda uniesla stovky detí politických oponentov režimu a stíhanie zodpovedných až o tri desaťročia neskôr viedlo k obžalobe popredných dôstojníkov vrátane niekdajšieho šéfa vojenskej junty generála Jorgeho Rafaela Videlu. Niektoré unesené deti si adoptovali rodiny armádnych príslušníkov.