Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rusko považuje Bielorusko za svojho spojenca v boji proti vplyvu Západu a za partnera v postsovietskej integrácii.
Autor TASR
Londýn/Bratislava 12. augusta (TASR) - Uvalenie sankcií Európskej únie na Bielorusko za manipuláciu s výsledkami prezidentských volieb a za policajné násilie voči protestujúcim by mohlo využiť Rusko na obmedzenie nezávislosti Minska. Pre TASR to povedal profesor a odborník na rusko-bieloruské vzťahy z University College London Rasmus Nilsson.
"Ak by bol teraz prezident Lukašenko odrezaný od spolupráce so Západom a Čína by nevyplnila prázdne miesto, ktoré po (západných krajinách) ostane, zvýšenie závislosti na Rusku by mohlo v princípe zmenšiť bieloruskú zvrchovanosť," povedal.
Rusko považuje Bielorusko za svojho spojenca v boji proti vplyvu Západu a za partnera v postsovietskej integrácii. Napriek ich dlhoročnej spolupráci sa však Bielorusko momentálne usiluje vymaniť spod silného ruského vplyvu, vysvetlil profesor.
Najnovším príkladom je Lukašenkov rozkaz na zatknutie údajných 33 ruských žoldnierov z polovojenskej skupiny Vagnerova armáda v blízkosti hlavného mesta Minsk, ktorých obvinil z príprav plánu na zmarenie priebehu volieb a z "terorizmu".
Podľa profesora by Bielorusko mohli najviac ohroziť ekonomické sankcie. "Pre Lukašenka je dôležitejšie to, že Bielorusko je silno závislé na ruskom hospodárstve," myslí si Nilsson. Kremľu sa však nedarí vykonať potrebné hospodárske zmeny, čo v konečnom dôsledku môže negatívne ovplyvniť aj ekonomiku Bieloruska.
"Ak - alebo keď - Bielorusko stratí schopnosť platiť svoje bezpečnostné sily, samostatnosť štátu môže byť ohrozená," upozorňuje profesor.
Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Víťazom sa s 80 percentami hlasov stal úradujúci prezident Alexandr Lukašenko, ktorý v krajine vládne už 26 rokov. Kritici jeho vládu obviňujú zo zmanipulovania výsledkov, z väznenia opozičných politikov a tvrdého potláčania protestov, ktoré vypukli po celej krajine tesne po vyhlásení predbežných výsledkov.
Prezidentova hlavná vyzývateľka Sviatlana Cichanovská z krajiny deň po voľbách utiekla do Litvy. Jej odchod môže mať podľa Nilssona za následok "diskrétnejšie" prenasledovanie menej známych lídrov opozície. Čím nenápadnejšie však bude, tým menej podnetov bude mať Európska únia na potrestanie prezidentovho autoritárskeho režimu, myslí si.
"Z dlhodobejšieho hľadiska však prístup bieloruského režimu... minimalizuje motiváciu Európskej únie poskytovať Bielorusku politickú a ekonomickú pomoc," uzavrel expert.
"Ak by bol teraz prezident Lukašenko odrezaný od spolupráce so Západom a Čína by nevyplnila prázdne miesto, ktoré po (západných krajinách) ostane, zvýšenie závislosti na Rusku by mohlo v princípe zmenšiť bieloruskú zvrchovanosť," povedal.
Rusko považuje Bielorusko za svojho spojenca v boji proti vplyvu Západu a za partnera v postsovietskej integrácii. Napriek ich dlhoročnej spolupráci sa však Bielorusko momentálne usiluje vymaniť spod silného ruského vplyvu, vysvetlil profesor.
Najnovším príkladom je Lukašenkov rozkaz na zatknutie údajných 33 ruských žoldnierov z polovojenskej skupiny Vagnerova armáda v blízkosti hlavného mesta Minsk, ktorých obvinil z príprav plánu na zmarenie priebehu volieb a z "terorizmu".
Podľa profesora by Bielorusko mohli najviac ohroziť ekonomické sankcie. "Pre Lukašenka je dôležitejšie to, že Bielorusko je silno závislé na ruskom hospodárstve," myslí si Nilsson. Kremľu sa však nedarí vykonať potrebné hospodárske zmeny, čo v konečnom dôsledku môže negatívne ovplyvniť aj ekonomiku Bieloruska.
"Ak - alebo keď - Bielorusko stratí schopnosť platiť svoje bezpečnostné sily, samostatnosť štátu môže byť ohrozená," upozorňuje profesor.
Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Víťazom sa s 80 percentami hlasov stal úradujúci prezident Alexandr Lukašenko, ktorý v krajine vládne už 26 rokov. Kritici jeho vládu obviňujú zo zmanipulovania výsledkov, z väznenia opozičných politikov a tvrdého potláčania protestov, ktoré vypukli po celej krajine tesne po vyhlásení predbežných výsledkov.
Prezidentova hlavná vyzývateľka Sviatlana Cichanovská z krajiny deň po voľbách utiekla do Litvy. Jej odchod môže mať podľa Nilssona za následok "diskrétnejšie" prenasledovanie menej známych lídrov opozície. Čím nenápadnejšie však bude, tým menej podnetov bude mať Európska únia na potrestanie prezidentovho autoritárskeho režimu, myslí si.
"Z dlhodobejšieho hľadiska však prístup bieloruského režimu... minimalizuje motiváciu Európskej únie poskytovať Bielorusku politickú a ekonomickú pomoc," uzavrel expert.
