Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sankciami EÚ reaguje na zásahy proti účastníkom protestov, ktoré v Iráne prepukli po smrti mladej Kurdky Máshy Amínínovej 16. septembra, pripomína DPA.
Autor TASR
,aktualizované Luxemburg 17. októbra (TASR) - Európska únia v pondelok uvalila sankcie na iránsku mravnostnú políciu, na ministra informácií i na kybernetickú divíziu revolučných gárd, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Ide o reakciu EÚ na prípad mladej Kurdky Mahsy Amíníovej a protesty v Iráne, ktoré v polovici septembra vyvolala jej smrť a ktoré tamojšie bezpečnostné zložky potláčajú silou. Irán už vopred avizoval "okamžitú" reakciu na tieto sankcie.
Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn sa podľa AFP vyjadril skepticky k možnosti, že sankcie Iránu "ublížia". Povedal však tiež: "Tento režim možno fungoval počas posledných 40 rokov, ale teraz nefunguje. A preto musí Európska únia urobiť tento prvý krok."
Podľa zoznamu, ktorý bol v pondelok uverejnený v oficiálnom vestníku EÚ, sa na "čiernej listine" ocitlo 11 jednotlivcov a príslušníkov štyroch organizácií.
Medzi sankcionovanými sú velitelia tzv. mravnostnej polície, polovojenských jednotiek Basídž patriacich pod revolučné gardy a uniformovanej zložky národnej polície.
V dôvodovej správe k sankčnému zoznamu EÚ sa uvádza, že za Amíníovej smrť je zodpovedná mravnostná polícia, jej veliteľ pre Teherán i jej prezident na celoštátnej úrovni.
"Podľa spoľahlivých správ a svedkov bola (Amíníová) vo väzbe brutálne bitá a zle s ňou zaobchádzali, čo viedlo k jej hospitalizácii a k jej smrti 16. septembra 2022," uvádza sa vo vyhlásení EÚ.
Sankcionovaný minister pre informačné a komunikačné technológie Ísa Zarepúr nesie podľa EÚ zodpovednosť za výpadky internetu, ktoré boli v Iráne zavedené v čase vypuknutia protestov a ktoré obmedzili prístup Iráncov k informáciám a slobode vyjadrovania.
Jednotky Basídž boli zaradené na zoznam za "mimoriadne tvrdé" zásahy proti demonštrantom, ktoré "viedli k smrti viacerých ľudí". V zozname EÚ sa uvádza, že sú "priamo zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne".
Súčasťou sankcií je zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie aktív.
Ďalšie sankcie voči Iránu žiadal v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Stalo sa tak v súvislosti s útokmi dronov na Kyjev a ďalšie ukrajinské oblasti, ktoré si vyžiadali obete na životoch a veľké materiálne škody. Ukrajina tvrdí, že Rusko pri nich využilo samovražedné drony dodané Iránom.
Teherán tieto obvinenia odmieta. Napríklad, iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v sobotu uviedol, že Irán "neposkytol ani neposkytne nijakú zbraň určenú na použitie vo vojne na Ukrajine".
Ide o reakciu EÚ na prípad mladej Kurdky Mahsy Amíníovej a protesty v Iráne, ktoré v polovici septembra vyvolala jej smrť a ktoré tamojšie bezpečnostné zložky potláčajú silou. Irán už vopred avizoval "okamžitú" reakciu na tieto sankcie.
Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn sa podľa AFP vyjadril skepticky k možnosti, že sankcie Iránu "ublížia". Povedal však tiež: "Tento režim možno fungoval počas posledných 40 rokov, ale teraz nefunguje. A preto musí Európska únia urobiť tento prvý krok."
Podľa zoznamu, ktorý bol v pondelok uverejnený v oficiálnom vestníku EÚ, sa na "čiernej listine" ocitlo 11 jednotlivcov a príslušníkov štyroch organizácií.
Medzi sankcionovanými sú velitelia tzv. mravnostnej polície, polovojenských jednotiek Basídž patriacich pod revolučné gardy a uniformovanej zložky národnej polície.
V dôvodovej správe k sankčnému zoznamu EÚ sa uvádza, že za Amíníovej smrť je zodpovedná mravnostná polícia, jej veliteľ pre Teherán i jej prezident na celoštátnej úrovni.
"Podľa spoľahlivých správ a svedkov bola (Amíníová) vo väzbe brutálne bitá a zle s ňou zaobchádzali, čo viedlo k jej hospitalizácii a k jej smrti 16. septembra 2022," uvádza sa vo vyhlásení EÚ.
Sankcionovaný minister pre informačné a komunikačné technológie Ísa Zarepúr nesie podľa EÚ zodpovednosť za výpadky internetu, ktoré boli v Iráne zavedené v čase vypuknutia protestov a ktoré obmedzili prístup Iráncov k informáciám a slobode vyjadrovania.
Jednotky Basídž boli zaradené na zoznam za "mimoriadne tvrdé" zásahy proti demonštrantom, ktoré "viedli k smrti viacerých ľudí". V zozname EÚ sa uvádza, že sú "priamo zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne".
Súčasťou sankcií je zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie aktív.
Ďalšie sankcie voči Iránu žiadal v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Stalo sa tak v súvislosti s útokmi dronov na Kyjev a ďalšie ukrajinské oblasti, ktoré si vyžiadali obete na životoch a veľké materiálne škody. Ukrajina tvrdí, že Rusko pri nich využilo samovražedné drony dodané Iránom.
Teherán tieto obvinenia odmieta. Napríklad, iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v sobotu uviedol, že Irán "neposkytol ani neposkytne nijakú zbraň určenú na použitie vo vojne na Ukrajine".
