Nepjito 23. apríla (TASR) - Líderka mjanmarskej opozície Aun Schan Su Ťij a ďalší zvolení členovia jej Národného zväzu pre demokraciu (NLD) sa dnes nezúčastnili na prvom zasadacom dni parlamentu po doplňovacích voľbách. Dôvodom bol predpísaný text poslaneckého sľubu, s ktorým nesúhlasia a žiadajú jeho zmenu.

Znenie prísahy poslancov zaväzuje "ochraňovať" ústavu uvedenú do platnosti v roku 2010 počas vlády vojenskej junty. NLD žiada, aby sa toto slovo zmenilo na "rešpektovať" ústavu. V tomto zmysle už poslali žiadosť priamo prezidentovi Thein Seinovi.

NLD získal 43 zo 45 kresiel, o ktorých sa rozhodovalo v doplňovacích voľbách konaných 1. apríla.

Na predloženie návrhov na zmeny ústavy je potrebná podpora najmenej 20 percent členov hornej aj dolnej komory parlamentu, na ich schválenie treba súhlas najmenej 75 percent členov všetkých troch komôr - hornej, dolnej aj regionálnej.

V parlamente má väčšinu Strana zväzu solidarity a rozvoja (USDP), ktorá podporuje ozbrojené sily a ktorá zvíťazila vo voľbách konaných v novembri 2010. Ďalších 25 poslancov priamo vymenovala armáda.

USDP dnes vyhlásila, že zmenu textu ústavy nepodporí, keďže záležitosť nepovažuje za dôležitú. Pre NLD je však zmena ústavy schválenej v roku 2008 politickou prioritou, keďže podľa opozície potvrdzuje vládu armády v krajine.

Sankcie nie sú primárnou politikou Európskej únie, tvrdí M. Lajčák

Boli to rokovania o sankciách v dvoch smeroch, na jednej strane ich zmrazenie a na strane druhej potreba v nich pokračovať, opísal dnešné zasadanie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Pokiaľ ide o zmrazenie sankcií pre vojenský režim v Mjanmarsku šéf rezortu slovenskej diplomacie uviedol, že dnešný krok EÚ je reakciou na pozitívny vývoj v tejto krajine.

"Sú tam viaceré otázniky, ale budeme to pozorne sledovať a ešte sa k tomu vrátime o šesť mesiacov," povedal Lajčák o Mjanmarsku. Iný prípad je podľa neho Irán, kde európski diplomati dnes zdôraznili, že doterajšie sankcie plnia svoju úlohu a zrejme prispeli k tomu, že sa obnovili rokovania Teheránu s medzinárodným spoločenstvom.

"Rovnako sme hovorili o potrebe istých opatrení v podobe osobných sankcií v súvislosti s negatívnym vývojom v niektorých afrických krajinách ako je napríklad Guinea-Bissau," uviedol Lajčák. Rada EÚ vydala dnes oficiálne vyhlásenie, v ktorom poukazuje na skutočnosť, že voči osobám, ktoré podporujú akcie ohrozujúce mier, stabilitu a bezpečnosť v Guinei-Bissau, môžu byť uvalené reštriktívne opatrenia.

Podľa slov ministra Lajčáka má EÚ záujem, aby sa upokojila situácia aj v ďalších afrických krajinách ako je Mali a Sudán a Južný Sudán.

Lajčák upozornil na skutočnosť, že EÚ je veľmi vplyvný aktér globálnej politiky a poskytuje významné prostriedky aj pre krajiny v tejto časti Afriky.

"Dnešná diskusia ukázala, že všetky členské krajiny sa zhodujú v názore, že musíme podporovať zákonnosť a politické procesy, že nebudeme tolerovať veci ako sú vojenské prevraty a násilné prevzatia moci, čo je prípad v Guinei-Bissau, nebudeme podporovať eskaláciu napätia medzi Sudánom a Južným Sudánom," zhodnotil pozíciu európskej diplomacie slovenský minister.

Podľa Lajčáka dnešné rokovania na Rade sú jasným odkazom toho, že EÚ v spomínaných afrických krajinách očakáva návrat k politickému procesu a rokovaniam. Dodal, že keď únia raz zaujme svoje stanovisko, tak to má určite svoj vplyv na udalosti.

"Politika EÚ nespočíva primárne na sankciách. Tie sú len súčasťou našich opatrení v prípade, že druhá strana nie je ochotná reagovať na výzvy, aby sa obnovil normálny politický proces," spresnil postoj EÚ šéf slovenskej diplomacie. A dodal, že v súvislosti s udalosťami v sahelskej časti Afriky je snahou únie vrátiť procesy do ústavného rámca, aby zvolení predstavitelia mali svoju legitímnu moc.

"To sú všetko princípy Európskej únie. Riešenie sporov prostredníctvom rokovaní," zhrnul situáciu minister Lajčák.