Pre osoby na čiernej listine, na ktoré sa sankcie budú vzťahovať, bude platiť zákaz vstupu do oboch krajín. Tieto sankcie majú vstúpiť do platnosti ešte skôr než plánované sankcie Európskej únie.
Autor TASR
Riga/Tallinn 21. augusta (TASR) - Po Litve sa sankcie voči osobám zodpovedným za falšovanie prezidentských volieb v Bielorusku a násilnosti voči pokojným demonštrantom rozhodli uvaliť aj Lotyšsko a Estónsko. Oznámili to v piatok v spoločnom vyhlásení ministerstvá zahraničných vecí v Rige a Tallinne, informovala agentúra DPA.
Pre osoby na čiernej listine, na ktoré sa sankcie budú vzťahovať, bude platiť zákaz vstupu do oboch pobaltských krajín. Tieto sankcie majú vstúpiť do platnosti ešte skôr než plánované sankcie Európskej únie.
Členské štáty EÚ sa na stredajšom mimoriadnom videosummite zameranom na dianie v Bielorusku dohodli na tom, že čoskoro bude zavedené "značné množstvo" sankcií, a vyhlásili i to, že výsledky tamojších volieb neuznávajú.
Lotyšsko a Estónsko požadujú "mierové a zákonné riešenie" súčasnej krízy v Bielorusku.
Bieloruský líder Alexandr Lukašenko čelí najväčšej výzve za 26 rokov svojho vládnutia po tom, ako tisícky demonštrantov vyšli do ulíc na protest proti jeho šiestemu obdobiu vo funkcii hlavy štátu, ktoré si zabezpečil víťazstvom v sporných prezidentských voľbách z 9. augusta.
Opozícia trvá na tom, že voľby boli zmanipulované, a vyzvala Lukašenka, aby odstúpil, avšak bezpečnostné sily proti demonštrantom zakročili a tisícky z nich zatkli, traja protestujúci zomreli.
Pre osoby na čiernej listine, na ktoré sa sankcie budú vzťahovať, bude platiť zákaz vstupu do oboch pobaltských krajín. Tieto sankcie majú vstúpiť do platnosti ešte skôr než plánované sankcie Európskej únie.
Členské štáty EÚ sa na stredajšom mimoriadnom videosummite zameranom na dianie v Bielorusku dohodli na tom, že čoskoro bude zavedené "značné množstvo" sankcií, a vyhlásili i to, že výsledky tamojších volieb neuznávajú.
Lotyšsko a Estónsko požadujú "mierové a zákonné riešenie" súčasnej krízy v Bielorusku.
Bieloruský líder Alexandr Lukašenko čelí najväčšej výzve za 26 rokov svojho vládnutia po tom, ako tisícky demonštrantov vyšli do ulíc na protest proti jeho šiestemu obdobiu vo funkcii hlavy štátu, ktoré si zabezpečil víťazstvom v sporných prezidentských voľbách z 9. augusta.
Opozícia trvá na tom, že voľby boli zmanipulované, a vyzvala Lukašenka, aby odstúpil, avšak bezpečnostné sily proti demonštrantom zakročili a tisícky z nich zatkli, traja protestujúci zomreli.