Bratislava/Severný pól 26. decembra (TASR) – Santa Claus je magická bytosť, ktorá nosí darčeky deťom po celom svete a výdatne si pri tom pomáha kúzlom Vianoc. No práve v prípade magických bytostí býva o to zaujímavejšie pozrieť sa na ne cez prizmu vedy. TASR prináša textový výber známych i menej známych vedeckých faktov o Santa Clausovi.

Santovi Clausovi píšu listy deti z celého sveta, preto má na Štedrý deň plné ruky práce. Arnold Pompos z Purdueovej univerzity v roku 1998 vypočítal, že Santa v tom čase navštevoval približne dve miliardy detí v 800 miliónoch domácností a prešiel pri tom vzdialenosť približne 160 miliónov kilometrov, teda viac, než vzdialenosť Zeme od Slnka (150 miliónov kilometrov).

Santa darčeky rozdáva, keď deti spia, teda približne od 20.00 hod do 6.00 hod. Na rozvoz darčekov tak má zdanlivo iba desať hodín, no zdanie klame. Deti žijú po celej Zemi, ktorá sa otáča okolo svojej osi. Svet je rozdelený do časových pásiem a Santa letí z východu na západ, čím k pôvodným desiatim hodinám získava celý jeden deň navyše. Celkovo tak má na obdarovanie všetkých detí 34 hodín.

Santova úloha je napriek tomu neľahká a preto sa musí ponáhľať. Podľa televízie BBC by Santa musel letieť rýchlosťou 4.705.882 kilometrov za hodinu, čo je 7,4-násobne rýchlejšie ako najrýchlejší objekt vyrobený človekom. Tým sa v roku 2021 stala sonda Parker amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá dosiahla rýchlosť 635.266 kilometrov za hodinu. Ak by sa Santa skutočne pohyboval takto rýchlo, pravdepodobne by sa vplyvom vysokej teploty vznikajúcej trením o atmosféru prakticky okamžite vyparil aj so sobmi. Našťastie ich všetkých pred týmto osudom chráni kúzlo Vianoc, dodáva BBC.

Aj samotné soby ťahajúce Santove sane sú výnimočné a zvláštne. Ak sa opominie fakt, že dokážu lietať a že Rudolfov nos svieti na cestu, tak sane v skutočnosti vôbec neťahajú soby, ale sobice (samice sobov). Dôvod je jednoduchý, uviedli pre britský denník Telegraph Gerald Lincoln a David Baird z Edinburghskej univerzity – všetky soby na vyobrazeniach Santu a jeho saní majú na hlavách vždy parohy. Samce sobov však parohy zhadzujú po skončení ruje a na Vianoce ich už nemajú. V tom čase majú na hlavách parohy iba brezivé samice, ktoré si pomocou nich chránia potravu pred samcami.

Samice sobov si podľa servera Live Science na zimu vytvárajú veľké zásoby tuku, ktorý môže tvoriť až 50 percent ich telesnej hmotnosti. Tuk soby chráni pred treskúcou zimou, keď môžu teploty klesnúť až na -43 stupňov Celzia. Aj samce sobov si vytvárajú tukové zásoby, väčšinu energie však spotrebujú počas ruje a na zimu tuk zvyčajne tvorí približne päť percent ich telesnej hmotnosti. Samice sobov sú tak na ťahanie ťažkých pripravené výrazne lepšie než samce, ktoré by ich nemuseli nevládali potiahnuť.

Profesor Lincoln však pri skúmaní sobov zistil ešte jeden zaujímavý fakt – zhadzovanie parohov u samcov možno zastaviť kastráciou. “Rudolf tak môže byť vykastrovaný samec alebo samica. Viac sa mi však páči predstava, že Rudolf bol samica,” dodáva vedec.

Soby bez ohľadu na pohlavie dosahujú v dospelosti hmotnosť niekoľko desiatok kilogramov a vytvorenie niekoľkých kilogramov tukových zásob si vyžaduje veľké množstvo potravy. V tundre, kde soby žijú, je však trávy a inej vegetácie iba skromne, živia sa preto lišajníkmi.

Nájsť si dostatok potravy je jedna vec, jej spracovanie druhá. Soby patria medzi prežúvavce, rovnako ako napríklad jelene či kravy, v lete preto obrovské množstvo času trávia prežúvaním potravy. Je to dôležitý proces a prežúvavcom pomáha rozdrobiť potravu na menšie a lepšie stráviteľné časti. V nabitom letnom programe však môže byť pre soby veľmi náročné nájsť si čas na spánok.

Neurovedkyňa Melanie Furrerová a chronobiologička Sara Meierová z Univerzity v Zürichu spolu s ďalšími kolegyňami skúmali v roku 2023 štyri samice sobov. Pripojili ich k prístrojom na elektroencefalografiu (EEG) a skúmali ich mozgové vlny. Počas prežúvania sa objavovali mozgové vlny ako počas spánku mimo fázy REM (NREM), no pre šum spôsobený pohybom pri prežúvaní vedkyne nedokázali s istotou potvrdiť, že vlny sú skutočne identické.

Fáza REM je fázou najhlbšieho spánku. Oči sa počas nej pod viečkami rýchlo pohybujú a objavujú sa počas nej živé a bizarné sny. Od rýchleho pohybu očí je zároveň odvodený aj jej názov – rapid eye movement.

Napriek tomu, že iba na základe tvaru vĺn nebolo možné potvrdiť, že soby skutočne spia, poukazovali na to ďalšie indície. Soby boli počas prežúvania pokojné a uvoľnené, často mali aj zatvorené oči. Zároveň bolo ťažšie ich vyrušiť a nereagovali na tiché zvuky vydávané ďalšími prežúvajúcimi sobmi. Asi najpresvedčivejším dôkazom spánku počas prežúvania však bol fakt, že soby, ktorým bránili spať, potrebovali neskôr spánkový deficit dobehnúť. Čas strávený prežúvaním však túto potrebu znížil, zistili vedkyne.

Soby si nehľadajú potravu iba v lete, ale aj v zime. Približne 90 percent svetla, ktoré sa v Arktíde v tom čase vyskytuje, je buď UV svetlo alebo modré viditeľné svetlo. Glen Jeffery z University College London viedol tím vedcov z Dartmouthu v USA a University of St. Andrews v Škótsku, ktorý odhalil, že oči sobov vidia aj ultrafialové (UV) svetlo.

Mnoho druhov lišajníkov v UV svetle žiari podobne ako UV farby pod UV svetlom napríklad v tanečných kluboch. Ľudské oko dokáže podľa NASA vnímať svetlo s vlnovou dĺžkou 700 nanometrov (červené) až 400 nanometrov (fialové), soby však vidia aj svetlo s vlnovou dĺžkou až 320 nanometrov, vďaka čomu sú schopné nájsť si potravu a orientovať sa aj v takýchto náročných podmienkach.