Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Zahraničie

Savčenková: Budem držať hladovku, kým ma neprepustia na slobodu

Nadija Savčenková, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Ukrajinský parlament 22. marca zbavil Savčenkovú poslaneckej imunity a v rovnaký deň ju zatkla polícia. Ukrajinská prokuratúra ju obvinila z plánovania prevratu a teroristického útoku na Ukrajine.

Kyjev 12. apríla (TASR) - Bývalá ukrajinská vojačka a súčasná poslankyňa Nadija Savčenková, obvinená z plánovania teroristického útoku a prevratu, vo štvrtok z väzby odkázala, že bude držať hladovku, až kým ju neprepustia na slobodu.

"Budem držať hladovku do dňa, kým ma neprepustia a nebudem schopná plne sa brániť na súdoch, chrániť seba, svoju rodinu, príbuzných a ľudí na Ukrajine, kým nebudem pôsobiť ako plnohodnotný člen parlamentu a ako politička," napísala Savčenková na Facebooku, z ktorého citovala agentúra UNIAN.

Savčenková dodala, že jej zdravotný stav sa v dôsledku hladovky zhoršil, avšak "nie je kritický, je v norme".

UNIAN v stredu informoval, že Savčenková už 20 dní drží vo väzbe hladovku, pričom údajne schudla o 15 kilogramov. Podľa agentúry Savčenkovú navštívili v stredu ráno jej matka a sestra. Tvrdia, že Nadija schudla z 85 na 70 kilogramov, neprijíma potravu, pije len vodu a fajčí, čo jej spôsobilo problémy s tráviacim systémom.

Podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) je Savčenkovej "na mieste poskytovaná plná lekárska starostlivosť".

Savčenkovú, ktorá sa stala v minulosti ukrajinskou národnou ikonou po tom, ako bola väznená takmer dva roky v Rusku v súvislosti s usmrtením dvoch novinárov na nepokojnom východe Ukrajiny, generálny prokurátor Jurij Lucenko obvinil z prípravy útoku na parlament s použitím ručných granátov a automatických zbraní, za čo jej hrozí doživotný trest odňatia slobody.

Lucenko tvrdil, že Savčenková sa spriahla s Moskvou podporovanými povstalcami na východe Ukrajiny v snahe vykonať "teroristický puč v záujme ukrajinských nepriateľov". Obvinenie podložil nahrávkami z odpočúvania, na ktorých Savčenková hovorí o pašovaní zbraní z východu.

Samotná poslankyňa uviedla, že o odpočúvaní vedela a práve preto rozprávala o takýchto útokoch. Touto "surrealistickou politickou provokáciou" chcela podľa vlastných slov zosmiešniť ukrajinskú vládu, ktorú obvinila, že v očiach verejnosti zlyhala.

Ukrajinský parlament 22. marca zbavil Savčenkovú poslaneckej imunity a v rovnaký deň ju zatkla polícia. Ukrajinská prokuratúra ju obvinila z plánovania prevratu a teroristického útoku na Ukrajine.

Stalo sa tak po zásahu Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ktorý sa pôvodne týkal bývalého vyjednávača pri výmene zajatcov Volodymyra Rubana. Predpokladá sa, že sa spriahol so Savčenkovou.

Dňa 23. marca kyjevský okresný súd rozhodol o uvalení väzby na Savčenkovú po dobu 59 dní bez možnosti prepustenia na kauciu.

Odvolací súd v Kyjeve 29. marca potvrdil verdikt prvostupňového súdu, ktorý ju poslal do väzby na 59 dní. Savčenkovú teda nariadil uväzniť do 20. mája.

Ako spresnila agentúra UNIAN, Savčenková je podozrivá zo spáchania trestného činu podľa časti 1 článku 109 (akcie zamerané na násilnú zmenu alebo zvrhnutie ústavného poriadku alebo uchopenie štátnej moci); časti 1 článku 14 (príprava na trestný čin), časti 2 článku 28 (spáchanie trestného činu skupinou osôb, skupinou osôb po predchádzajúcej dohode, organizovanou skupinou alebo zločineckou organizáciou), článku 112 (pokus o útok na život verejného činiteľa), časti 3 článku 258 (teroristický čin); časti 1 článku 258-3 (vytvorenie teroristickej skupiny alebo organizácie) a časti 1 článku 263 (nezákonné držanie zbraní, munície alebo výbušnín) trestného zákona Ukrajiny.

Savčenkovú zajali v roku 2014 počas bojov proti Kremľom podporovaným separatistom v Donbase a po tom, ako ju usvedčili z účasti na zabití dvoch ruských novinárov, strávila zhruba dva roky v ruskom väzení. Do Kyjeva sa vrátila v máji 2016 v rámci výmeny zajatcov a neskôr sa stala ukrajinskou zákonodarkyňou.

Jej politická kariéra však utrpela, keď začala podporovať priame rozhovory so separatistami a niekoľkokrát navštívila povstalecké územie. Vlani oznámila založenie vlastnej politickej strany a plán kandidovať za prezidentku.