Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa agentúry UNIAN Savčenková taktiež vyhlásila, že je pripravená odsedieť si 22 rokov v ruskom väzení výmenou za prepustenie 60 väzňov, ktorých zadržiava Rusko.
Autor TASR
Kyjev 16. mája (TASR) - Bývalá ukrajinská vojačka a súčasná poslankyňa Nadija Savčenková, obvinená z plánovania teroristického útoku a prevratu, oznámila, že napísala list ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi so žiadosťou o odblokovanie procesu výmeny väzňov. Informovala o tom v stredu agentúra Ukrinform.
Savčenková podľa vlastných slov pochybuje o tom, že by bola zaradená na zoznam výmeny väzňov. Privítala však zaradenie bývalého vyjednávača pri výmene väzňov Volodymyra Rubana na tento zoznam. Verí, že práve táto okolnosť odblokuje celý proces. Za jeho zablokovanie je podľa nej zodpovedná Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU).
Podľa agentúry UNIAN Savčenková taktiež vyhlásila, že je pripravená odsedieť si 22 rokov v ruskom väzení výmenou za prepustenie 60 väzňov, ktorých zadržiava Rusko.
"Ak vymenia za mňa 60 ukrajinských väzňov a krymských Tatárov, ktorí sú držaní v ruských väzniciach, budem súhlasiť s tým, že si odsedím 22 rokov v ruskom väzení," uviedla Savčenková, ktorá sa stala v minulosti ukrajinskou národnou ikonou po tom, ako bola väznená takmer dva roky v Rusku.
Kyjevský okresný súd 15. mája 2018 predĺžil Savčenkovej väzbu do 13. júla, a to bez možnosti prepustenia na kauciu.
Generálny prokurátor Jurij Lucenko 15. marca 2018 obvinil Savčenkovú z prípravy útoku na parlament s použitím ručných granátov a automatických zbraní, za čo jej hrozí doživotný trest odňatia slobody. Lucenko tvrdil, že Savčenková sa spriahla s povstalcami na východe Ukrajiny podporovanými Moskvou v snahe vykonať "teroristický puč v záujme ukrajinských nepriateľov". Obvinenie podložil nahrávkami z odpočúvania, na ktorých Savčenková hovorí o pašovaní zbraní z východu.
Samotná poslankyňa uviedla, že o odpočúvaní vedela a práve preto rozprávala o takýchto útokoch. Touto "surrealistickou politickou provokáciou" chcela podľa vlastných slov zosmiešniť ukrajinskú vládu, ktorú obvinila, že v očiach verejnosti zlyhala.
Ukrajinský parlament 22. marca zbavil Savčenkovú poslaneckej imunity a v rovnaký deň ju zatkla polícia. Prokuratúra ju obvinila z plánovania prevratu a teroristického útoku na Ukrajine.
Stalo sa tak po zásahu Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ktorý sa pôvodne týkal bývalého vyjednávača pri výmene zajatcov Volodymyra Rubana. Predpokladá sa, že sa spriahol so Savčenkovou.
Ako spresnila agentúra UNIAN, Savčenková je podozrivá zo spáchania trestného činu podľa časti 1 článku 109 (akcie zamerané na násilnú zmenu alebo zvrhnutie ústavného poriadku alebo uchopenie štátnej moci); časti 1 článku 14 (príprava na trestný čin), časti 2 článku 28 (spáchanie trestného činu skupinou osôb, skupinou osôb po predchádzajúcej dohode, organizovanou skupinou alebo zločineckou organizáciou), článku 112 (pokus o útok na život verejného činiteľa), časti 3 článku 258 (teroristický čin); časti 1 článku 258-3 (vytvorenie teroristickej skupiny alebo organizácie) a časti 1 článku 263 (nezákonné držanie zbraní, munície alebo výbušnín) trestného zákona Ukrajiny.
Savčenkovú zajali v roku 2014 počas bojov proti Kremľom podporovaným separatistom v Donbase. Strávila takmer dva roky vo vyšetrovacej väzbe v Rusku a na jar 2016 bola odsúdená na 22 rokov odňatia slobody za podiel na smrti dvojice ruských novinárov a z protizákonného prekročenia hraníc Ruskej federácie. V máji 2016 jej ruský prezident Vladimir Putin udelil milosť a mohla sa tak vrátiť na Ukrajinu. Umožnila to výmena za dvoch Rusov odsúdených na Ukrajine.
Savčenková sa prakticky okamžite po návrate začala angažovať v politike ako poslankyňa za stranu Vlasť. Jej pôsobenie na politickej scéne sprevádzajú kontroverzné vyhlásenia a činy. Savčenkovej tajná návšteva a rokovania v Donbase mali za následok jej vylúčenie z frakcie strany Vlasť. Bola vylúčená aj z ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Vlani oznámila založenie vlastnej politickej strany a plán kandidovať za prezidentku.
Savčenková podľa vlastných slov pochybuje o tom, že by bola zaradená na zoznam výmeny väzňov. Privítala však zaradenie bývalého vyjednávača pri výmene väzňov Volodymyra Rubana na tento zoznam. Verí, že práve táto okolnosť odblokuje celý proces. Za jeho zablokovanie je podľa nej zodpovedná Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU).
Podľa agentúry UNIAN Savčenková taktiež vyhlásila, že je pripravená odsedieť si 22 rokov v ruskom väzení výmenou za prepustenie 60 väzňov, ktorých zadržiava Rusko.
"Ak vymenia za mňa 60 ukrajinských väzňov a krymských Tatárov, ktorí sú držaní v ruských väzniciach, budem súhlasiť s tým, že si odsedím 22 rokov v ruskom väzení," uviedla Savčenková, ktorá sa stala v minulosti ukrajinskou národnou ikonou po tom, ako bola väznená takmer dva roky v Rusku.
Kyjevský okresný súd 15. mája 2018 predĺžil Savčenkovej väzbu do 13. júla, a to bez možnosti prepustenia na kauciu.
Obvinenie
Generálny prokurátor Jurij Lucenko 15. marca 2018 obvinil Savčenkovú z prípravy útoku na parlament s použitím ručných granátov a automatických zbraní, za čo jej hrozí doživotný trest odňatia slobody. Lucenko tvrdil, že Savčenková sa spriahla s povstalcami na východe Ukrajiny podporovanými Moskvou v snahe vykonať "teroristický puč v záujme ukrajinských nepriateľov". Obvinenie podložil nahrávkami z odpočúvania, na ktorých Savčenková hovorí o pašovaní zbraní z východu.
Samotná poslankyňa uviedla, že o odpočúvaní vedela a práve preto rozprávala o takýchto útokoch. Touto "surrealistickou politickou provokáciou" chcela podľa vlastných slov zosmiešniť ukrajinskú vládu, ktorú obvinila, že v očiach verejnosti zlyhala.
Ukrajinský parlament 22. marca zbavil Savčenkovú poslaneckej imunity a v rovnaký deň ju zatkla polícia. Prokuratúra ju obvinila z plánovania prevratu a teroristického útoku na Ukrajine.
Stalo sa tak po zásahu Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ktorý sa pôvodne týkal bývalého vyjednávača pri výmene zajatcov Volodymyra Rubana. Predpokladá sa, že sa spriahol so Savčenkovou.
Ako spresnila agentúra UNIAN, Savčenková je podozrivá zo spáchania trestného činu podľa časti 1 článku 109 (akcie zamerané na násilnú zmenu alebo zvrhnutie ústavného poriadku alebo uchopenie štátnej moci); časti 1 článku 14 (príprava na trestný čin), časti 2 článku 28 (spáchanie trestného činu skupinou osôb, skupinou osôb po predchádzajúcej dohode, organizovanou skupinou alebo zločineckou organizáciou), článku 112 (pokus o útok na život verejného činiteľa), časti 3 článku 258 (teroristický čin); časti 1 článku 258-3 (vytvorenie teroristickej skupiny alebo organizácie) a časti 1 článku 263 (nezákonné držanie zbraní, munície alebo výbušnín) trestného zákona Ukrajiny.
Ruské väzenie
Savčenkovú zajali v roku 2014 počas bojov proti Kremľom podporovaným separatistom v Donbase. Strávila takmer dva roky vo vyšetrovacej väzbe v Rusku a na jar 2016 bola odsúdená na 22 rokov odňatia slobody za podiel na smrti dvojice ruských novinárov a z protizákonného prekročenia hraníc Ruskej federácie. V máji 2016 jej ruský prezident Vladimir Putin udelil milosť a mohla sa tak vrátiť na Ukrajinu. Umožnila to výmena za dvoch Rusov odsúdených na Ukrajine.
Po návrate
Savčenková sa prakticky okamžite po návrate začala angažovať v politike ako poslankyňa za stranu Vlasť. Jej pôsobenie na politickej scéne sprevádzajú kontroverzné vyhlásenia a činy. Savčenkovej tajná návšteva a rokovania v Donbase mali za následok jej vylúčenie z frakcie strany Vlasť. Bola vylúčená aj z ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Vlani oznámila založenie vlastnej politickej strany a plán kandidovať za prezidentku.
