Každý, kto organizuje hybridné útoky, by si mal podľa jeho slov uvedomiť, že nemá do činenia len s jedným zo štátov EÚ, ale s celým euroblokom.
Autor TASR
Brusel 23. novembra (TASR) - Podpredseda Európskej komisie (EK) Margaritis Schinas vyzdvihol solidaritu týkajúcu sa spoločnej reakcie EÚ na migračnú krízu na poľsko-bieloruských hraniciach.
Schinas v utorňajšom rozhovore pre agentúru PAP tiež uviedol, že je hrdý na podporu, ktorú Poľsku poskytla EÚ v tomto ťažkom období. Dodal, že solidarita je v tejto záležitosti kľúčová. Každý, kto organizuje hybridné útoky, by si mal podľa jeho slov uvedomiť, že nemá do činenia len s jedným zo štátov EÚ, ale s celým euroblokom.
Odozva na hybridné aktivity Bieloruska bola podľa jeho slov účinná preto, lebo EÚ tieto kroky implementovala spoločne, a to napríklad aktivovaním ďalších sankcií či politickým tlakom.
Kríza na hraniciach Poľska a Bieloruska podľa Schinasa zmenila v EÚ vnímanie otázky migrácie. Predtým podľa jeho slov panovalo presvedčenie, že migrácia je síce problémom, ale "pre nejakú inú krajinu". Zdôraznil, že teraz po prvý raz prevláda zhoda, že ide problém týkajúci sa všetkých, celej EÚ.
Migranti do Poľska, rovnako aj do Litvy a Lotyšska, začali prichádzať po tom, ako bieloruský líder Alexandr Lukašenko koncom mája avizoval, že Minsk im už nebude brániť v ceste do EÚ cez svoje územie, čím reagoval na sprísnené sankcie Západu.
EÚ tvrdí, že Lukašenkov režim odvtedy migrantov na hranice zmienených krajín vysiela zámerne, aby tak spôsobil chaos a spory v Únii. Lukašenko to popiera. Ľudia z Iraku, Sýrie či Afganistanu prichádzajú do Bieloruska na turistické víza.
Varšava na prílev migrantov zareagovala vyslaním tisícov vojakov do pohraničnej oblasti, zavedením výnimočného stavu, ako aj rýchlym stavaním plotu z ostnatého drôtu. Avizovala tiež, že v decembri chce začať na hraniciach stavať múr, pričom jeho stavbu by rada dokončila v prvej polovici budúceho roku.
Schinas v utorňajšom rozhovore pre agentúru PAP tiež uviedol, že je hrdý na podporu, ktorú Poľsku poskytla EÚ v tomto ťažkom období. Dodal, že solidarita je v tejto záležitosti kľúčová. Každý, kto organizuje hybridné útoky, by si mal podľa jeho slov uvedomiť, že nemá do činenia len s jedným zo štátov EÚ, ale s celým euroblokom.
Odozva na hybridné aktivity Bieloruska bola podľa jeho slov účinná preto, lebo EÚ tieto kroky implementovala spoločne, a to napríklad aktivovaním ďalších sankcií či politickým tlakom.
Kríza na hraniciach Poľska a Bieloruska podľa Schinasa zmenila v EÚ vnímanie otázky migrácie. Predtým podľa jeho slov panovalo presvedčenie, že migrácia je síce problémom, ale "pre nejakú inú krajinu". Zdôraznil, že teraz po prvý raz prevláda zhoda, že ide problém týkajúci sa všetkých, celej EÚ.
Migranti do Poľska, rovnako aj do Litvy a Lotyšska, začali prichádzať po tom, ako bieloruský líder Alexandr Lukašenko koncom mája avizoval, že Minsk im už nebude brániť v ceste do EÚ cez svoje územie, čím reagoval na sprísnené sankcie Západu.
EÚ tvrdí, že Lukašenkov režim odvtedy migrantov na hranice zmienených krajín vysiela zámerne, aby tak spôsobil chaos a spory v Únii. Lukašenko to popiera. Ľudia z Iraku, Sýrie či Afganistanu prichádzajú do Bieloruska na turistické víza.
Varšava na prílev migrantov zareagovala vyslaním tisícov vojakov do pohraničnej oblasti, zavedením výnimočného stavu, ako aj rýchlym stavaním plotu z ostnatého drôtu. Avizovala tiež, že v decembri chce začať na hraniciach stavať múr, pričom jeho stavbu by rada dokončila v prvej polovici budúceho roku.