Priština 15. apríla (TASR) - Ustanovujúce zasadnutie novozvoleného kosovského parlamentu bolo v utorok prerušené, čím sa odďaľuje zostavenie novej vlády a hrozia predčasné voľby. Informovala o tom agentúra Bloomberg, píše TASR.

Bloomberg objasnil, že ustanovujúcu schôdzu sprevádzal najskôr chaos a následne bola prerušená. Predstavitelia opozície totiž upozornili, že premiér Albin Kurti a jeho ministri mali podľa zákona odstúpiť zo svojich funkcií v exekutíve, čo však včas neurobili. Kosovské médiá medzičasom informovali, že Kurti už parlamentu svoju demisiu doručil.

Agentúra AP podotkla, že po schválení mandátu zákonodarcov a voľbe predsedu parlamentu a jeho podpredsedov prezidentka Vjosa Osmaniová zašle parlamentu nominačný list pre Kurtiho, ktorého hnutie Sebaurčenie nominovalo za predsedu vlády. Kurtiho hnutie získalo vo februárových voľbách 48 zo 120 poslaneckých mandátov, čím sa síce v parlamente stalo najväčším klubom, ale nemá väčšinu.

Kurti, ktorý na zostavenie vlády potrebuje v parlamente jednoduchú väčšinu, teda 61 hlasov, vopred vylúčil koalíciu so stredopravou Demokratickou stranou Kosova (PDK), ktorá vo voľbách obsadila druhé miesto so ziskom 24 mandátov, ale aj s konzervatívnym Demokratickým zväzom Kosova (LDK), ktorý získal 20 mandátov, i s pravicovou Alianciou za budúcnosť Kosova (AAK) s ôsmimi mandátmi.

Akúkoľvek koalíciu s Kurtim a jeho hnutím vylúčili zasa tri opozičné strany. Kurti by sa ešte mohol obrátiť na desať poslancov nesrbskej menšiny, ale stále by potreboval získať aspoň tri ďalšie hlasy.

Ak sa Kurtimu nepodarí zostaviť vládu, prezidentka má právo obrátiť sa na ktorúkoľvek z ostatných politických strán. Ak sa žiadnej strane nepodarí zostaviť vládu, Kosovo čakajú predčasné parlamentné voľby.

Nový kabinet je potrebný nielen na riadenie ekonomiky a ďalších služieb krajiny, ale aj na pokračovanie 14 rokov trvajúcich normalizačných rokovaní so Srbskom, ktoré nedosiahli pokrok a bilaterálne vzťahy sú aj pre to napäté.

Vo vojne v Kosove v rokoch 1998-99 zahynulo približne 11.400 ľudí, prevažne z radov albánskej väčšiny. Boje ukončili 78 dní trvajúce nálety NATO, ktoré z Kosova vytlačili srbské jednotky.

Kosovo jednostranne vyhlásilo svoju nezávislosť od Srbska v roku 2008. Jeho suverenitu uznala väčšina západných krajín, v Európskej únii tak neurobilo päť štátov: okrem Slovenska aj Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko. Samostatné Kosovo neuznávajú ani v Moskve a Pekingu.

EÚ a Spojené štáty naliehavo vyzývajú Kosovo a Srbsko, aby plnili dohody dosiahnuté pred dvoma rokmi, ktoré zahŕňajú záväzok Kosova vytvoriť Združenie obcí so srbskou väčšinou a povinnosť Srbska prikročiť k faktickému uznaniu Kosova.