Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Zahraničie

Scholz obhajoval svoju návštevu Číny

Na snímke nemecký kancelár Olaf Scholz . Foto: TASR - Pavel Neubauer

Scholz bol prvým lídrom zo skupiny G7, ktorý navštívil Čínu od začiatku pandémie ochorenia COVID-19, pripomína AFP.

Berlín 5. novembra (TASR) - Nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu po návrate z návštevy Číny ocenil zhodu názorov s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, že je potrebné vyhnúť sa jadrovej eskalácii v rusko-ukrajinskom konflikte. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

"Myslím si, že vo svetle všetkých diskusií o tom, či bolo správne tam (do Číny) cestovať alebo nie – skutočnosť, že čínska vláda, prezident a ja sme mohli vyhlásiť, že v tejto vojne nesmú byť použité žiadne jadrové zbrane – už len preto táto cesta stála za to," povedal Scholz na zasadnutí Sociálnodemokratickej strany Nemecka.

Nemecký kancelár v piatok po rozhovore s čínskym prezidentom povedal, že vojna na Ukrajine je nebezpečná pre celý svet. Scholz ešte predtým požiadal, aby Peking využil svoj "vplyv" na Moskvu, aby zastavila vojnu na Ukrajine.

"Si Ťin-pching zdôraznil, že je potrebné, aby Čína a Nemecko, dve veľké krajiny s veľkým vplyvom, spolupracovali v časoch zmien a nestability a viac prispievali ku medzinárodnému mieru a rozvoju," napísala v piatok čínska tlačová agentúra Sinchua.

Biely dom tento týždeň vyjadril znepokojenie nad opakovanými diskusiami ruských predstaviteľov o možnom použití jadrových zbraní na Ukrajine, ktoré vo Washingtone vyvolali obavy, že by sa nasadenie týchto zbraní mohlo stať skutočnosťou, píše AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredu zopakovalo svoj záväzok v súvislosti so zabránením vypuknutiu jadrovej vojny a zdôraznilo, že Moskva považuje zamedzenie vzniku konfliktu s použitím jadrových zbraní za najvyššiu prioritu.

Scholz bol prvým lídrom zo skupiny G7, ktorý navštívil Čínu od začiatku pandémie ochorenia COVID-19, pripomína AFP. Jeho cesta do tejto krajiny však vyvolala vlnu kritiky v Nemecku i EÚ pre silnejúce ekonomické väzby medzi Berlínom a Pekingom.