Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rusko by podľa slov Scholza nemalo podceňovať odhodlanosť NATO čo sa týka odozvy na akúkoľvek eskaláciu ukrajinsko-ruskej krízy.
Autor TASR
Berlín 11. februára (TASR) - Nemecký kancelár Olaf Scholz na štvrtkovom stretnutí s lídrami Litvy, Lotyšska a Estónska v Berlíne tieto pobaltské štáty - partnerov Nemecka v Severoatlantickej aliancii (NATO) - uistil o podpore zo strany Berlína. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.
"Obavy našich spojencov berieme veľmi vážne. Stojíme na vašej strane. Je to pre mňa veľmi dôležité," zdôraznil Scholz. "Sme jednotní a odhodlaní," povedal s tým, že región Pobaltia ruské vojenské aktivity priamo ovplyvňujú. "V súčasnosti je nevyhnutná deeskalácia," apeloval.
Agentúra Reuters približuje, že pobaltské štáty žiadajú, aby Nemecko zohrávalo významnejšiu úlohu čo sa týka úsilia NATO posilniť obranu voči Rusku vo východnej Európe.
Rusko by podľa slov Scholza nemalo podceňovať odhodlanosť NATO čo sa týka odozvy na akúkoľvek eskaláciu ukrajinsko-ruskej krízy. "V tejto kritickej situácii pre nás všetkých by Rusko nemalo podceňovať našu jednotnosť a rozhodnosť ako partnera v EÚ a spojenca v NATO," uviedol.
"Ďalšia vojenská agresia Ruska voči Ukrajine by mala vážne politické, ekonomické a strategické následky," varoval. "Zároveň sme pripravení na seriózne rozhovory s Ruskom, na dialóg o európskych bezpečnostných otázkach," dodal podľa Reuters.
Scholz sa v Berlíne stretol s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou, litovským prezidentom Gitanasom Nausedom a lotyšským premiérom Krišjánisom Karinšom.
Kallasová vyzvala EÚ a NATO, aby preukázali "jednotu, odhodlanie a strategickú trpezlivosť". Varovala, že každý náznak chýbajúcej jednoty a rozhodnosti vyšle Moskve nesprávny signál. EÚ a NATO by podľa nej mali vyjednávať z "pozície sily", pričom rola Nemecka v riešení tejto krízy má "kľúčový význam".
Lídri diskutovali o "skutočnej pomoci pre Ukrajinu", a teda ekonomickej a finančnej, ale aj "morálnej" podpore, uviedol Nauseda vo videu po schôdzke. Scholz podľa neho berie hrozby na ukrajinskej hranici vážne a takisto "bez pochýb vidí, ako sú prepojené s bezpečnosťou v pobaltskom regióne".
Rusko a jeho spojenec Bielorusko začali vo štvrtok spoločné vojenské cvičenia, ktoré potrvajú do 20. februára. Podľa hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej ich USA vnímajú ako krok k "eskalácii a nie deeskalácii" napätia. Všetky tri pobaltské štáty zdieľajú hranicu s Ruskom a Lotyšsko a Litva i s Bieloruskom.
Spomínané manévre sa konajú v čase krízy vo vzťahoch Ruska a NATO. Spojené štáty, ako aj ďalší členovia NATO a západné krajiny obviňujú Rusko z toho, že nazhromaždilo v blízkosti ukrajinských hraníc svoje vojská a plánuje na ňu zaútočiť, a to aj z územia Bieloruska. Rusko popiera tvrdenia, že chystá inváziu na Ukrajinu, no žiada od NATO a USA bezpečnostné záruky.
"Obavy našich spojencov berieme veľmi vážne. Stojíme na vašej strane. Je to pre mňa veľmi dôležité," zdôraznil Scholz. "Sme jednotní a odhodlaní," povedal s tým, že región Pobaltia ruské vojenské aktivity priamo ovplyvňujú. "V súčasnosti je nevyhnutná deeskalácia," apeloval.
Agentúra Reuters približuje, že pobaltské štáty žiadajú, aby Nemecko zohrávalo významnejšiu úlohu čo sa týka úsilia NATO posilniť obranu voči Rusku vo východnej Európe.
Rusko by podľa slov Scholza nemalo podceňovať odhodlanosť NATO čo sa týka odozvy na akúkoľvek eskaláciu ukrajinsko-ruskej krízy. "V tejto kritickej situácii pre nás všetkých by Rusko nemalo podceňovať našu jednotnosť a rozhodnosť ako partnera v EÚ a spojenca v NATO," uviedol.
"Ďalšia vojenská agresia Ruska voči Ukrajine by mala vážne politické, ekonomické a strategické následky," varoval. "Zároveň sme pripravení na seriózne rozhovory s Ruskom, na dialóg o európskych bezpečnostných otázkach," dodal podľa Reuters.
Scholz sa v Berlíne stretol s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou, litovským prezidentom Gitanasom Nausedom a lotyšským premiérom Krišjánisom Karinšom.
Kallasová vyzvala EÚ a NATO, aby preukázali "jednotu, odhodlanie a strategickú trpezlivosť". Varovala, že každý náznak chýbajúcej jednoty a rozhodnosti vyšle Moskve nesprávny signál. EÚ a NATO by podľa nej mali vyjednávať z "pozície sily", pričom rola Nemecka v riešení tejto krízy má "kľúčový význam".
Lídri diskutovali o "skutočnej pomoci pre Ukrajinu", a teda ekonomickej a finančnej, ale aj "morálnej" podpore, uviedol Nauseda vo videu po schôdzke. Scholz podľa neho berie hrozby na ukrajinskej hranici vážne a takisto "bez pochýb vidí, ako sú prepojené s bezpečnosťou v pobaltskom regióne".
Rusko a jeho spojenec Bielorusko začali vo štvrtok spoločné vojenské cvičenia, ktoré potrvajú do 20. februára. Podľa hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej ich USA vnímajú ako krok k "eskalácii a nie deeskalácii" napätia. Všetky tri pobaltské štáty zdieľajú hranicu s Ruskom a Lotyšsko a Litva i s Bieloruskom.
Spomínané manévre sa konajú v čase krízy vo vzťahoch Ruska a NATO. Spojené štáty, ako aj ďalší členovia NATO a západné krajiny obviňujú Rusko z toho, že nazhromaždilo v blízkosti ukrajinských hraníc svoje vojská a plánuje na ňu zaútočiť, a to aj z územia Bieloruska. Rusko popiera tvrdenia, že chystá inváziu na Ukrajinu, no žiada od NATO a USA bezpečnostné záruky.
