Berlín 9. novembra (TASR) — Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok apeloval na občanov svojej krajiny, aby sa rozhodne postavili proti akejkoľvek nenávisti voči židom. „V zásade ide o dodržanie sľubu, ktorý sme znova a znova dávali v desaťročiach od roku 1945 – sľubu ‘Už nikdy viac‘,“ povedal Scholz podľa nemeckých médií vo svojom príhovore v berlínskej synagóge na podujatí pri príležitosti 85. výročia protižidovského pogromu známeho ako Krištáľová noc.

Tento sľub, na ktorom bolo založené demokratické Nemecko, musí byť podľa Scholza dodržaný „práve teraz“. Za "hanbu" označil skutočnosť, že v roku 2023 sú dvere a steny opäť počmárané Dávidovými hviezdami a islamistické hnutie Hamas je na uliciach a námestiach nemeckých miest velebené za vraždenie židov.

"Nič, absolútne nič — žiadny pôvod, žiadne politické presvedčenie, žiadne kultúrne zázemie, žiadny údajne postkoloniálny pohľad na dejiny nemal byť dôvodom na oslavu krutého vyvražďovania nevinných," zdôraznil kancelár v synagóge Beth Zion, ktorá sa stala v októbri terčom vandalského útoku.

Nezáleží na tom, či je antisemitizmus politicky alebo nábožensky motivovaný, či prichádza zľava alebo sprava, či sa vydáva za umenie alebo vedeckú diskusiu. "Akákoľvek forma antisemitizmu otravuje našu spoločnosť. Antisemitizmus netolerujeme. Nikde," vyhlásil Scholz. Malo by sa to prejaviť nielen slovami, ale predovšetkým činmi, dodal.

Sľub „nikdy viac“ znamená podľa Scholza v prvom rade fyzickú ochranu židovských inštitúcií a komunít. Je to úloha štátu a zároveň občianska povinnosť. Tiež to znamená, že polícia a súdnictvo dôsledne presadzujú platné zákony. „Budeme stíhať každého, kto podporuje terorizmus alebo antisemitizmus,“ prisľúbil kancelár.

Vpád kománd Hamasu do Izraela zo 7. októbra bol podľa Scholza „strašným dejinným zvratom“ a pre Nemecko z neho vyplýva jediné – jeho miesto je na strane Izraela, ktorý má právo „brániť sa proti barbarskému teroru“. Berlín bude naďalej pracovať na stabilnom a trvalom mieri na Blízkom východe, konštatoval Scholz.

Krištáľová noc sa odohrala v noci z 9. na 10. novembra 1938 v Nemecku, k nemu pripojenému Rakúsku a v Sudetoch. Zámienkou pre pogrom bol atentát na sekretára nemeckého veľvyslanectva v Paríži Ernsta vom Ratha, ktorý spáchal židovský mladík Herschel Grynszpan. Príslušníci polovojenských oddielov SA a bežní Nemci zavraždili najmenej 90 židov, zničili okolo 1400 synagóg, modlitební a ďalších priestorov, ako aj obchodov a podnikov vo vlastníctve židov. Najmenej 30.000 židov bolo internovaných, stovky zomreli v dôsledku neľudských väzenských podmienok alebo boli popravení.