Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas návštevy v Kyjeve nemecký kancelár ohlásil aj novú vojenskú pomoc. Pôjde o systémy protivzdušnej obrany, húfnice, bojové a prieskumné drony a delostreleckú muníciu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Kyjev 2. decembra (TASR) - Nemecký kancelár Olaf Scholz na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve opätovne vyjadril "neochvejnú podporu" Ukrajine v jej boji proti ruskej invázii. Opätovne však odmietol dodať Ukrajine rakety dlhého doletu Taurus. Vyhol sa tiež otázke o prijatí Ukrajiny do NATO. TASR píše podľa agentúr DPA, Reuters a AFP.
Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom zdôraznil, že Nemecko nepoľaví v poskytovaní pomoci Ukrajine a že Kyjev sa môže na Berlín spoľahnúť aj do budúcna.
"Hovorím to veľmi jasne (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi tu v Kyjeve: Máme silu vydržať. A budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné," vyhlásil Scholz, podľa ktorého všetci dúfajú v ukončenie vojny.
Ukončenie konfliktu si však podľa neho vyžaduje kombináciu "neochvejnej podpory" Ukrajiny na jednej strane a hľadanie spôsobov, ako dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na strane druhej. Scholz zdôraznil, že Rusko nemôže Ukrajine mier vnútiť a žiadne rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny nemôže byť prijaté bez jej súhlasu.
DPA pripomína, že opatrnejší postoj Scholz zachováva pri otázke vstupu Ukrajiny do NATO. Nové rezolúcie o členstve Ukrajiny v NATO podľa neho nie sú potrebné, pretože budúcnosť Ukrajiny v aliancii bola stanovená na uplynulých samitoch vo Vilniuse a vo Washingtone. Podľa DPA členské štáty vtedy potvrdili iba to, že Ukrajina by sa v určitom okamihu v budúcnosti mala stať členom NATO.
Počas návštevy v Kyjeve nemecký kancelár ohlásil aj novú vojenskú pomoc. Pôjde o systémy protivzdušnej obrany, húfnice, bojové a prieskumné drony a delostreleckú muníciu.
Podľa Zelenského potrebuje Kyjev viac systémov protivzdušnej obrany na ochranu svojich zariadení pred masívnymi ruskými raketovými útokmi. Ukrajina podľa neho v súčasnosti nedisponuje dostatočnými prostriedkami voči intenzívnym útokom z Ruska.
Nemecký kancelár Scholz Ukrajinu navštívil po dva a pol roku. V júni 2022 do Kyjeva pricestoval spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuleom Macronom a vtedajším talianskym premiérom Mariom Draghim.
Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom zdôraznil, že Nemecko nepoľaví v poskytovaní pomoci Ukrajine a že Kyjev sa môže na Berlín spoľahnúť aj do budúcna.
"Hovorím to veľmi jasne (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi tu v Kyjeve: Máme silu vydržať. A budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné," vyhlásil Scholz, podľa ktorého všetci dúfajú v ukončenie vojny.
Ukončenie konfliktu si však podľa neho vyžaduje kombináciu "neochvejnej podpory" Ukrajiny na jednej strane a hľadanie spôsobov, ako dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na strane druhej. Scholz zdôraznil, že Rusko nemôže Ukrajine mier vnútiť a žiadne rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny nemôže byť prijaté bez jej súhlasu.
DPA pripomína, že opatrnejší postoj Scholz zachováva pri otázke vstupu Ukrajiny do NATO. Nové rezolúcie o členstve Ukrajiny v NATO podľa neho nie sú potrebné, pretože budúcnosť Ukrajiny v aliancii bola stanovená na uplynulých samitoch vo Vilniuse a vo Washingtone. Podľa DPA členské štáty vtedy potvrdili iba to, že Ukrajina by sa v určitom okamihu v budúcnosti mala stať členom NATO.
Počas návštevy v Kyjeve nemecký kancelár ohlásil aj novú vojenskú pomoc. Pôjde o systémy protivzdušnej obrany, húfnice, bojové a prieskumné drony a delostreleckú muníciu.
Podľa Zelenského potrebuje Kyjev viac systémov protivzdušnej obrany na ochranu svojich zariadení pred masívnymi ruskými raketovými útokmi. Ukrajina podľa neho v súčasnosti nedisponuje dostatočnými prostriedkami voči intenzívnym útokom z Ruska.
Nemecký kancelár Scholz Ukrajinu navštívil po dva a pol roku. V júni 2022 do Kyjeva pricestoval spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuleom Macronom a vtedajším talianskym premiérom Mariom Draghim.
