Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úrady v nemeckom hlavnom meste v pondelok nasadili viac ako 2000 policajtov, aby zabezpečili vigílie a udržali pokoj v metropole.
Autor TASR
Berlín 6. októbra (TASR) - V pondelok sa v Nemecku konajú spomienkové zhromaždenia a vigílie pri príležitosti prvého výročia vojny v Pásme Gazy. Nemecký kancelár Olaf Scholz pri tejto príležitosti opätovne vyzýval na mier a riešenie situácie na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Spomienkové podujatia sa začali už skoro ráno súčasne v desiatkach miest po celom svete. Organizátori uviedli, že cieľom je "zdieľať smútok Židov, prejaviť solidaritu so židovským štátom bez ohľadu na súčasnú politiku a postaviť sa proti antisemitizmu a antisionizmu".
Aktivisti sa zhromaždili pri Brandenburskej bráne v centre Berlína, aby prečítali mená vyše 1170 ľudí, ktorí zahynuli pri útoku militantného hnutia Hamas na Izrael v októbri minulého roka, a mená ďalších 255 osôb, ktoré hnutie zajalo.
"Drahí priatelia v Izraeli, cítime s vami..., stojíme na vašej strane," povedal Scholz na otvorení konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji v meste Hamburgu na severe krajiny.
"Z každodennej skúsenosti s násilím a hladom nemôže vzísť nič dobré," zdôraznil kancelár. "Spolková vláda preto žiada prímerie, prepustenie rukojemníkov a politické rozhovory, aj keď sa zdá, že sú momentálne vzdialenejšie než kedykoľvek predtým," dodal. Jediným riešením konfliktu je podľa Scholza dvojštátne riešenie, aby "Izraelčania a Palestínčania mohli žiť natrvalo bok po boku".
Úrady v nemeckom hlavnom meste v pondelok nasadili viac ako 2000 policajtov, aby zabezpečili vigílie a udržali pokoj v metropole. V nedeľu večer sa v Berlíne uskutočnili aj protesty proti vojne v Pásme Gazy, pri ktorých došlo k zrážkam účastníkov s políciou.
Militanti Hamasu vedú vojnu s Izraelom od 7. októbra 2023, keď zaútočili na juh krajiny. Útok si podľa agentúry AFP vyžiadal 1205 obetí, väčšinu tvorili civilisti. Militanti tiež zajali 251 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych.
Po útoku Hamasu začal Izrael s odvetnou ofenzívou v Pásme Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo najmenej 41.870 ľudí. Takmer všetci z 2,4 milióna obyvateľov pásma boli v dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy aspoň raz vysídlení, píše AFP.
Spomienkové podujatia sa začali už skoro ráno súčasne v desiatkach miest po celom svete. Organizátori uviedli, že cieľom je "zdieľať smútok Židov, prejaviť solidaritu so židovským štátom bez ohľadu na súčasnú politiku a postaviť sa proti antisemitizmu a antisionizmu".
Aktivisti sa zhromaždili pri Brandenburskej bráne v centre Berlína, aby prečítali mená vyše 1170 ľudí, ktorí zahynuli pri útoku militantného hnutia Hamas na Izrael v októbri minulého roka, a mená ďalších 255 osôb, ktoré hnutie zajalo.
"Drahí priatelia v Izraeli, cítime s vami..., stojíme na vašej strane," povedal Scholz na otvorení konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji v meste Hamburgu na severe krajiny.
"Z každodennej skúsenosti s násilím a hladom nemôže vzísť nič dobré," zdôraznil kancelár. "Spolková vláda preto žiada prímerie, prepustenie rukojemníkov a politické rozhovory, aj keď sa zdá, že sú momentálne vzdialenejšie než kedykoľvek predtým," dodal. Jediným riešením konfliktu je podľa Scholza dvojštátne riešenie, aby "Izraelčania a Palestínčania mohli žiť natrvalo bok po boku".
Úrady v nemeckom hlavnom meste v pondelok nasadili viac ako 2000 policajtov, aby zabezpečili vigílie a udržali pokoj v metropole. V nedeľu večer sa v Berlíne uskutočnili aj protesty proti vojne v Pásme Gazy, pri ktorých došlo k zrážkam účastníkov s políciou.
Militanti Hamasu vedú vojnu s Izraelom od 7. októbra 2023, keď zaútočili na juh krajiny. Útok si podľa agentúry AFP vyžiadal 1205 obetí, väčšinu tvorili civilisti. Militanti tiež zajali 251 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych.
Po útoku Hamasu začal Izrael s odvetnou ofenzívou v Pásme Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo najmenej 41.870 ľudí. Takmer všetci z 2,4 milióna obyvateľov pásma boli v dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy aspoň raz vysídlení, píše AFP.
