Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 2010 malo Kosovo približne 2,2 milióna obyvateľov, ale došlo k masívnemu odlivu za prácou do zahraničia, najmä do štátov EÚ.
Autor TASR
Priština 26. mája (TASR) - Počet obyvateľov Kosova sa za uplynulé desaťročie výrazne znížil, vyplýva z predbežných výsledkov celoštátneho sčítania ľudu, hoci výsledok môže byť skreslený bojkotom zo strany srbskej menšiny v tejto balkánskej krajine. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.
Počet obyvateľov klesol z 1,8 milióna na 1,5 milióna, uviedol v sobotu pre novinárov riaditeľ Kosovského štatistického úradu (ASK) Avni Kastrati. Išlo o prvé celoštátne sčítanie ľudu v Kosove od roku 2011 a skončilo sa v piatok o polnoci.
Sčítanie obyvateľstva je v mnohých balkánskych krajinách, kde klesajúca pôrodnosť, masová migrácia a etnické napätie podkopávajú snahy o presné údaje o počte obyvateľov, citlivou záležitosťou.
V roku 2010 malo Kosovo približne 2,2 milióna obyvateľov, ale došlo k masívnemu odlivu za prácou do zahraničia, najmä do štátov EÚ. Etnickí Albánci tvoria drvivú väčšinu obyvateľstva Kosova, ale Srbi tvoria väčšinu v štyroch obciach na severe krajiny.
Historicky druhé sčítanie ľudu sa začalo 5. apríla a pôvodne malo trvať šesť týždňov. Skončiť sa malo 17. mája o polnoci, kosovská vláda ho však predĺžila do 24. mája.
Vzhľadom na nedávne napätie s úradmi v Prištine, najmä na severe krajiny, panovala neistota, či sa srbská menšina na sčítaní zúčastní, alebo ho bude bojkotovať.
Jedným z faktorov podnecujúcich napätie bolo zavedenie kontroverzného zákona vo februári, ktorým sa euro stalo jedinou zákonnou menou Kosova a srbský dinár bol postavený mimo zákon. Tento krok podnietil najväčšiu srbskú stranu v Kosove - Srbskú listinu (SL) - aby vyzvala svojich priaznivcov na bojkot sčítania ľudu.
Srbskí kontrolóri a sčítací komisári na severe krajiny rezignovali len deň po začatí sčítania ľudu. Príslušné úrady uviedli, že rozsah prípadného bojkotu budú môcť potvrdiť po spracovaní zozbieraných údajov. Predchádzajúce sčítanie v roku 2011 bojkotovala približne 100-tisícová srbská komunita.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Srbsko tento krok neuznáva a financuje paralelné systémy zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia kosovských Srbov, čo ich robí lojálnejšími voči Belehradu než voči Prištine.
Počet obyvateľov klesol z 1,8 milióna na 1,5 milióna, uviedol v sobotu pre novinárov riaditeľ Kosovského štatistického úradu (ASK) Avni Kastrati. Išlo o prvé celoštátne sčítanie ľudu v Kosove od roku 2011 a skončilo sa v piatok o polnoci.
Sčítanie obyvateľstva je v mnohých balkánskych krajinách, kde klesajúca pôrodnosť, masová migrácia a etnické napätie podkopávajú snahy o presné údaje o počte obyvateľov, citlivou záležitosťou.
V roku 2010 malo Kosovo približne 2,2 milióna obyvateľov, ale došlo k masívnemu odlivu za prácou do zahraničia, najmä do štátov EÚ. Etnickí Albánci tvoria drvivú väčšinu obyvateľstva Kosova, ale Srbi tvoria väčšinu v štyroch obciach na severe krajiny.
Historicky druhé sčítanie ľudu sa začalo 5. apríla a pôvodne malo trvať šesť týždňov. Skončiť sa malo 17. mája o polnoci, kosovská vláda ho však predĺžila do 24. mája.
Vzhľadom na nedávne napätie s úradmi v Prištine, najmä na severe krajiny, panovala neistota, či sa srbská menšina na sčítaní zúčastní, alebo ho bude bojkotovať.
Jedným z faktorov podnecujúcich napätie bolo zavedenie kontroverzného zákona vo februári, ktorým sa euro stalo jedinou zákonnou menou Kosova a srbský dinár bol postavený mimo zákon. Tento krok podnietil najväčšiu srbskú stranu v Kosove - Srbskú listinu (SL) - aby vyzvala svojich priaznivcov na bojkot sčítania ľudu.
Srbskí kontrolóri a sčítací komisári na severe krajiny rezignovali len deň po začatí sčítania ľudu. Príslušné úrady uviedli, že rozsah prípadného bojkotu budú môcť potvrdiť po spracovaní zozbieraných údajov. Predchádzajúce sčítanie v roku 2011 bojkotovala približne 100-tisícová srbská komunita.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Srbsko tento krok neuznáva a financuje paralelné systémy zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia kosovských Srbov, čo ich robí lojálnejšími voči Belehradu než voči Prištine.
