Americký minister bude rokovať s tamojšími činiteľmi rokovať o riešení katarskej krízy. Kríza vypukla, keď arabské krajiny obvinili Katar, že podporuje islamistické skupiny
Autor TASR
Kuvajt 10. júla (TASR) - Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson pricestoval dnes do Kuvajtu, kde bude s tamojšími činiteľmi rokovať o riešení katarskej krízy. Tillerson sa stretne s kuvajtským emirom Sabáhom Ahmadom Džábirom as-Sabáhom a svojím kuvajtským náprotivkom Muhammadom Sabáhom as-Sálimom as-Sabáhom.
Kríza vypukla, keď Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Egypt prerušili s Katarom začiatkom júna diplomatické vzťahy a dopravné spojenie ohľadom obvinení, že Dauha podporuje islamistické skupiny. Tieto krajiny tiež uvalili na Katar pozemnú, vzdušnú a námornú blokádu, informujú agentúry Reuters a DPA.
Katar neskôr zverejnil zoznam 13 požiadaviek, ktoré voči nemu vzniesli zmienené štáty. Požiadavky tlmočil Kataru Kuvajt, ktorý tu zohráva úlohu sprostredkovateľa. Medzi požiadavkami je zoslabenie vzťahov s Iránom ako regionálnym rivalom Saudskej Arábie, zastavenie podpory džihádistov či zatvorenie spravodajskej stanice al-Džazíra.
Tillerson, ktorý si v Perzskom zálive vytvoril rozsiahle kontakty ako dlhoročný manažér a šéf ropného gigantu Exxon, následne zavíta do Kataru a Saudskej Arábie. Do Kuvajtu priletel z Turecka, kde sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii o ropnom priemysle a s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom hovoril o regionálnej bezpečnosti.
Rijád obviňuje Dauhu z financovania extrémistických organizácií, čo však Katar odmieta. Experti vnímajú blokádu ako pokus Saudskoarabov o pribrzdenie narastajúceho vplyvu katarskej zahraničnej politiky. Kríza postihla cestovný ruch, dovoz potravín do Kataru, vyvolala v Perzskom zálive napätie a zneistila podnikateľov.
V Katare sa však nachádza americká letecká základňa Udeid, najväčšie zariadenie americkej armády na Blízkom východe, z ktorej koalícia pod velením USA uskutočňuje útoky proti tzv. Islamskému štátu. Americký prezident Donald Trump vyjadril v tomto spore podporu Saudskej Arábii. Ide o najväčšiu krízu v danom regióne od vojny v roku 1991.
Kríza vypukla, keď Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Egypt prerušili s Katarom začiatkom júna diplomatické vzťahy a dopravné spojenie ohľadom obvinení, že Dauha podporuje islamistické skupiny. Tieto krajiny tiež uvalili na Katar pozemnú, vzdušnú a námornú blokádu, informujú agentúry Reuters a DPA.
Katar neskôr zverejnil zoznam 13 požiadaviek, ktoré voči nemu vzniesli zmienené štáty. Požiadavky tlmočil Kataru Kuvajt, ktorý tu zohráva úlohu sprostredkovateľa. Medzi požiadavkami je zoslabenie vzťahov s Iránom ako regionálnym rivalom Saudskej Arábie, zastavenie podpory džihádistov či zatvorenie spravodajskej stanice al-Džazíra.
Tillerson, ktorý si v Perzskom zálive vytvoril rozsiahle kontakty ako dlhoročný manažér a šéf ropného gigantu Exxon, následne zavíta do Kataru a Saudskej Arábie. Do Kuvajtu priletel z Turecka, kde sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii o ropnom priemysle a s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom hovoril o regionálnej bezpečnosti.
Rijád obviňuje Dauhu z financovania extrémistických organizácií, čo však Katar odmieta. Experti vnímajú blokádu ako pokus Saudskoarabov o pribrzdenie narastajúceho vplyvu katarskej zahraničnej politiky. Kríza postihla cestovný ruch, dovoz potravín do Kataru, vyvolala v Perzskom zálive napätie a zneistila podnikateľov.
V Katare sa však nachádza americká letecká základňa Udeid, najväčšie zariadenie americkej armády na Blízkom východe, z ktorej koalícia pod velením USA uskutočňuje útoky proti tzv. Islamskému štátu. Americký prezident Donald Trump vyjadril v tomto spore podporu Saudskej Arábii. Ide o najväčšiu krízu v danom regióne od vojny v roku 1991.