Raab odsúdil zatknutia ľudí v Hongkongu, ktorí v stredu ráno nenásilne protestovali proti novej právnej norme s plagátmi a vlajkami podporujúci nezávislosť Hongkongu.
Autor TASR
Londýn 1. júla (TASR) - Britský minister zahraničných vecí Dominic Raab obvinil v stredu čínsku komunistickú stranu z obmedzovania slobôd v Hongkongu po tom, čo Peking schválil sporný zákon o národnej bezpečnosti pre Hongkong. Informovala o tom agentúra DPA.
"Je to závažný a hlboko znepokojivý krok," povedal Raab v britskom parlamente. "Tieto opatrenia predstavujú pre Hongkončanov zjavný útok na slobodu slova a slobodu pokojného protestu," uviedol s tým, že rezort zahraničia v tejto súvislosti plánoval predvolať si čínskeho veľvyslanca v Londýne.
Minister Raab a britský premiér Boris Johnson sa zhodli na tom, že zákon je "jasným a závažným porušením" záväzkov medzi Čínou a Britániou z roku 1984, čo sa týka dodržiavania základných slobôd v Hongkongu.
Predmetný zákon podľa Raaba obsahuje "množstvo opatrení, ktoré priamo ohrozujú slobody a práva chránené spoločnou (čínsko-britskou) dohodou. Peking bude mať široké pole možností na presunutie niektorých právnych prípadov z hongkonských súdov na súdy v pevninskej Číne, čo "porušuje autonómiu (Hongkongu) a hrozí priškrtením jeho slobôd", varoval.
Čínski zákonodarcovia jednohlasne schválili novú právnu normu v utorok a rozhodli, že "zákon o národnej bezpečnosti bude zahrnutý" do miniústavy Hongkongu.
Tento zákon zakazuje v Hongkongu aktivity smerujúce k odtrhnutiu, podvratnú činnosť zameranú voči ústrednej vláde v Pekingu, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a terorizmus.
Podľa kritikov tento zákon obmedzí slobody Hongkongu a je v rozpore s dohodou, ktorú Čína uzavrela s Britániou, keď v roku 1997 po viac ako 150 rokoch koloniálnej vlády prevzala bývalú britskú kolóniu pod svoju správu. Hongkong sa vtedy stal autonómnym územím Číny a mal platiť princíp "jedna krajina, dva systémy".
Približne 350.000 Hongkončanov vlastní pas pre občanov zámorského územia Spojeného kráľovstva a 2,9 milióna ďalších je oprávnených sa oň uchádzať. Johnson začiatkom júna povedal, že ak Čína prijme kontroverzný zákon, držitelia týchto pasov môžu v Británii zostať až 12 mesiacov, po ktorých si môžu povolenie na pobyt obnoviť či dokonca získať britské občianstvo.
Raab potvrdil, že Británia bude napriek námietkam Číny pokračovať v pláne rozšíriť práva prisťahovalcov z Hongkongu. Takmer tri milióny občanov Hongkongu budú mať možnosť zostať v krajine pracovať či študovať päť rokov a následne budú môcť požiadať o štatút usadlíka. Ak bude ich žiadosť úspešná, o rok nato sa budú môcť uchádzať aj o získanie britského občianstva.
Raab odsúdil zatknutia ľudí v Hongkongu, ktorí v stredu ráno nenásilne protestovali proti novej právnej norme s plagátmi a vlajkami podporujúci nezávislosť Hongkongu.
Polícia na demonštrantov použila paprikový sprej, slzotvorný plyn a vodné delá. Zadržaných bolo podľa agentúry Reuters viac ako 300 osôb.
Protesty sa konajú v deň výročia, keď Čína 1. júla 1997 prevzala túto bývalú britskú kolóniu pod svoju správu.
"Je to závažný a hlboko znepokojivý krok," povedal Raab v britskom parlamente. "Tieto opatrenia predstavujú pre Hongkončanov zjavný útok na slobodu slova a slobodu pokojného protestu," uviedol s tým, že rezort zahraničia v tejto súvislosti plánoval predvolať si čínskeho veľvyslanca v Londýne.
Minister Raab a britský premiér Boris Johnson sa zhodli na tom, že zákon je "jasným a závažným porušením" záväzkov medzi Čínou a Britániou z roku 1984, čo sa týka dodržiavania základných slobôd v Hongkongu.
Predmetný zákon podľa Raaba obsahuje "množstvo opatrení, ktoré priamo ohrozujú slobody a práva chránené spoločnou (čínsko-britskou) dohodou. Peking bude mať široké pole možností na presunutie niektorých právnych prípadov z hongkonských súdov na súdy v pevninskej Číne, čo "porušuje autonómiu (Hongkongu) a hrozí priškrtením jeho slobôd", varoval.
Čínski zákonodarcovia jednohlasne schválili novú právnu normu v utorok a rozhodli, že "zákon o národnej bezpečnosti bude zahrnutý" do miniústavy Hongkongu.
Tento zákon zakazuje v Hongkongu aktivity smerujúce k odtrhnutiu, podvratnú činnosť zameranú voči ústrednej vláde v Pekingu, zasahovanie zahraničia do miestnej politiky a terorizmus.
Podľa kritikov tento zákon obmedzí slobody Hongkongu a je v rozpore s dohodou, ktorú Čína uzavrela s Britániou, keď v roku 1997 po viac ako 150 rokoch koloniálnej vlády prevzala bývalú britskú kolóniu pod svoju správu. Hongkong sa vtedy stal autonómnym územím Číny a mal platiť princíp "jedna krajina, dva systémy".
Približne 350.000 Hongkončanov vlastní pas pre občanov zámorského územia Spojeného kráľovstva a 2,9 milióna ďalších je oprávnených sa oň uchádzať. Johnson začiatkom júna povedal, že ak Čína prijme kontroverzný zákon, držitelia týchto pasov môžu v Británii zostať až 12 mesiacov, po ktorých si môžu povolenie na pobyt obnoviť či dokonca získať britské občianstvo.
Raab potvrdil, že Británia bude napriek námietkam Číny pokračovať v pláne rozšíriť práva prisťahovalcov z Hongkongu. Takmer tri milióny občanov Hongkongu budú mať možnosť zostať v krajine pracovať či študovať päť rokov a následne budú môcť požiadať o štatút usadlíka. Ak bude ich žiadosť úspešná, o rok nato sa budú môcť uchádzať aj o získanie britského občianstva.
Raab odsúdil zatknutia ľudí v Hongkongu, ktorí v stredu ráno nenásilne protestovali proti novej právnej norme s plagátmi a vlajkami podporujúci nezávislosť Hongkongu.
Polícia na demonštrantov použila paprikový sprej, slzotvorný plyn a vodné delá. Zadržaných bolo podľa agentúry Reuters viac ako 300 osôb.
Protesty sa konajú v deň výročia, keď Čína 1. júla 1997 prevzala túto bývalú britskú kolóniu pod svoju správu.