Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najnovšie sa Lukašenko vyhráža, že povolí migrantom prejsť cez jeho krajinu a smerovať do EÚ.
Autor TASR
Štrasburg/Vilnius 9. júna (TASR) - Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell porušil diplomatickú prax a bieloruského lídra Alexandra Lukašenka nazval v utorok v Európskom parlamente "diktátorom". Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
"Súhlasím s vami všetkými: máme do činenia s diktátorom," povedal Borrell europoslancom počas plenárnej debaty v Štrasburgu. Takisto zdôraznil potrebu pokračovať v nátlaku na Lukašenka.
EÚ prijala niekoľko balíkov sankcií proti Lukašenkovi a jeho podporovateľom, len nedávno za vynútené pristátie dopravného lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku. Na palube stroja smerujúceho z Atén do litovského Vilniusu sa nachádzal opozičný novinár Raman Pratasevič, ktorého následne na letisku v Minsku zatkli spolu s jeho priateľkou.
V reakcii na to dostali bieloruské aerolínie zákaz lietať vo vzdušnom priestore EÚ.
Pokusy bieloruskej vlády potlačiť prebiehajúce protesty v bývalej sovietskej republike viedli už skôr k uvaleniu sankcií Únie na tamojší režim.
Litovský prezident Gitanas Nauséda v utorok - necelý týždeň pred summitom NATO - vyhlásil, že vo svetle narastajúcej hrozby zo strany susedného Bieloruska musí Litva posilniť svoje ozbrojené sily.
"Za východnými hranicami Litvy je nestabilný priestor, kde sa nerešpektujú základné ľudské práva a pravidlá slobodného sveta, kde diktátori... preberajú úlohu teroristov a unášajú dopravné lietadlá. Kde sa hranica a jadrová bezpečnosť stali nástrojom vydierania," povedal Nauséda, líder členskej krajiny EÚ a NATO (Severoatlantickej aliancie).
Je to už takmer rok odvtedy, čo sa Bielorusko dostalo do hlavných správ médií, pretože po augustových prezidentských voľbách vypukli protesty proti Lukašenkovi, ktorý sa vyhlásil za ich víťaza. Podľa tvrdení opozície ich však vyhrala opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská, ktorá žije v exile v Litve. Lukašenka neuznáva ako víťaza ani EÚ.
Najnovšie sa Lukašenko vyhráža, že povolí migrantom prejsť cez jeho krajinu a smerovať do EÚ. Litva má s Bieloruskom takmer 680 kilometrov dlhú spoločnú hranicu, ktorá je súčasťou vonkajšej hranice EÚ.
Vláda vo Vilniuse hlásila predchádzajúci týždeň prudký nárast migrantov ilegálne prekračujúcich hranicu. Litovská ministerka vnútra Agne Bilotaiteová má podozrenie, že ide o cielenú akciu bieloruského vedenia. Vzájomné vzťahy zaťažuje aj sporná bieloruská jadrová elektráreň nachádzajúca sa iba približne 50 kilometrov od litovského hlavného mesta Vilnius.
"Súhlasím s vami všetkými: máme do činenia s diktátorom," povedal Borrell europoslancom počas plenárnej debaty v Štrasburgu. Takisto zdôraznil potrebu pokračovať v nátlaku na Lukašenka.
EÚ prijala niekoľko balíkov sankcií proti Lukašenkovi a jeho podporovateľom, len nedávno za vynútené pristátie dopravného lietadla spoločnosti Ryanair v Minsku. Na palube stroja smerujúceho z Atén do litovského Vilniusu sa nachádzal opozičný novinár Raman Pratasevič, ktorého následne na letisku v Minsku zatkli spolu s jeho priateľkou.
V reakcii na to dostali bieloruské aerolínie zákaz lietať vo vzdušnom priestore EÚ.
Pokusy bieloruskej vlády potlačiť prebiehajúce protesty v bývalej sovietskej republike viedli už skôr k uvaleniu sankcií Únie na tamojší režim.
Litovský prezident Gitanas Nauséda v utorok - necelý týždeň pred summitom NATO - vyhlásil, že vo svetle narastajúcej hrozby zo strany susedného Bieloruska musí Litva posilniť svoje ozbrojené sily.
"Za východnými hranicami Litvy je nestabilný priestor, kde sa nerešpektujú základné ľudské práva a pravidlá slobodného sveta, kde diktátori... preberajú úlohu teroristov a unášajú dopravné lietadlá. Kde sa hranica a jadrová bezpečnosť stali nástrojom vydierania," povedal Nauséda, líder členskej krajiny EÚ a NATO (Severoatlantickej aliancie).
Je to už takmer rok odvtedy, čo sa Bielorusko dostalo do hlavných správ médií, pretože po augustových prezidentských voľbách vypukli protesty proti Lukašenkovi, ktorý sa vyhlásil za ich víťaza. Podľa tvrdení opozície ich však vyhrala opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská, ktorá žije v exile v Litve. Lukašenka neuznáva ako víťaza ani EÚ.
Najnovšie sa Lukašenko vyhráža, že povolí migrantom prejsť cez jeho krajinu a smerovať do EÚ. Litva má s Bieloruskom takmer 680 kilometrov dlhú spoločnú hranicu, ktorá je súčasťou vonkajšej hranice EÚ.
Vláda vo Vilniuse hlásila predchádzajúci týždeň prudký nárast migrantov ilegálne prekračujúcich hranicu. Litovská ministerka vnútra Agne Bilotaiteová má podozrenie, že ide o cielenú akciu bieloruského vedenia. Vzájomné vzťahy zaťažuje aj sporná bieloruská jadrová elektráreň nachádzajúca sa iba približne 50 kilometrov od litovského hlavného mesta Vilnius.
