Spojené štáty v roku 2018 pod vedením vtedajšieho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa od jadrovej dohody jednostranne odstúpili a na Irán opätovne uvalili sériu sankcií.
Autor TASR
Teherán 15. marca (TASR) - Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf v pondelok opäť vyzval Spojené štáty, aby sa vrátili k jadrovej dohode. Varoval, že výsledok nadchádzajúcich prezidentských volieb v islamskej republike by mohol mať nepriaznivý vplyv na budúce rokovania o dohode. Informovala o tom agentúra AP.
Irán si zvolí nového prezidenta 18. júna, podľa Zarífa však potrvá najmenej do septembra, kým zasadne nová vláda.
"Medzi dneškom a septembrom sa môže stať veľa vecí. Preto by bolo vhodné, aby Spojené štáty rýchlo konali," povedal Zaríf počas virtuálnej konferencie bruselského Centra pre európsku politiku (EPC).
Pozorovatelia sa obávajú, že by v iránskych prezidentských voľbách mohol zvíťaziť stúpenec tvrdej línie, čo by mohlo viesť k zhoršeniu už aj tak napätých vzťahov islamskej republiky so Západom. Dosluhujúci centristický prezident Rúhání patril medzi zástancov jadrovej dohody s mocnosťami, ktorú však ostro kritizujú iránski konzervatívci.
Podľa Iránu by USA mali urobiť prvý krok v podobe zrušenia svojich sankcií voči Teheránu, pretože v roku 2018 jednostranne odstúpili od spomínanej jadrovej dohody. Americký prezident Joe Biden počas svojej predvolebnej kampane avizoval, že sa k dohode vráti. Po nástupe do úradu však trvá na tom, aby Irán urobil prvý krok a prestal porušovať podmienky jadrovej zmluvy.
Jadrovú dohodu (Spoločný komplexný akčný plán, známy pod medzinárodnou skratkou JCPOA) podpísali s Iránom pred necelými šiestimi rokmi Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA. Spojené štáty v roku 2018 pod vedením vtedajšieho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa však od nej jednostranne odstúpili a na Irán opätovne uvalili sériu sankcií. Teherán na to reagoval niekoľkonásobným porušením dohody JCPOA.
Irán si zvolí nového prezidenta 18. júna, podľa Zarífa však potrvá najmenej do septembra, kým zasadne nová vláda.
"Medzi dneškom a septembrom sa môže stať veľa vecí. Preto by bolo vhodné, aby Spojené štáty rýchlo konali," povedal Zaríf počas virtuálnej konferencie bruselského Centra pre európsku politiku (EPC).
Pozorovatelia sa obávajú, že by v iránskych prezidentských voľbách mohol zvíťaziť stúpenec tvrdej línie, čo by mohlo viesť k zhoršeniu už aj tak napätých vzťahov islamskej republiky so Západom. Dosluhujúci centristický prezident Rúhání patril medzi zástancov jadrovej dohody s mocnosťami, ktorú však ostro kritizujú iránski konzervatívci.
Podľa Iránu by USA mali urobiť prvý krok v podobe zrušenia svojich sankcií voči Teheránu, pretože v roku 2018 jednostranne odstúpili od spomínanej jadrovej dohody. Americký prezident Joe Biden počas svojej predvolebnej kampane avizoval, že sa k dohode vráti. Po nástupe do úradu však trvá na tom, aby Irán urobil prvý krok a prestal porušovať podmienky jadrovej zmluvy.
Jadrovú dohodu (Spoločný komplexný akčný plán, známy pod medzinárodnou skratkou JCPOA) podpísali s Iránom pred necelými šiestimi rokmi Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA. Spojené štáty v roku 2018 pod vedením vtedajšieho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa však od nej jednostranne odstúpili a na Irán opätovne uvalili sériu sankcií. Teherán na to reagoval niekoľkonásobným porušením dohody JCPOA.