Brusel 10. decembra (TASR) - Najťažšou časťou Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) bude pretavenie konkrétnych podnetov od občanov do politických rozhodnutí. V rozhovore pre TASR TV to pripustil vedúci kancelárie Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku Robert Sermek.

"Odporúčania z CoFoE prídu na stôl politikom. Dosiahnuť politickú dohodu o tom, čo vlastne ideme robiť a ktoré z odporúčaní ideme zrealizovať, bude najťažšie," myslí si Sermek.

"Zbierať podnety je jedna vec, avšak pretaviť tieto podnety do politických rozhodnutí – to je vec druhá. Momentálne naozaj nikto nevie, v akej forme sa navrhované zmeny uskutočnia. Či to budú len nejaké menšie zmeny vo fungovaní, alebo či sa Únia odváži k naozaj radikálnej zmene," povedal vedúci kancelárie EP v SR.

Počas diskusie v TASR TV sa zhodli slovenskí europoslanci Vladimír Bilčík, Michal Šimečka a Michal Wiezik, že Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) je iniciatívou, ktorá má zmysel. Politici musia podľa nich načúvať občanom Európskej únie a rešpektovať požiadavky, ktoré vzídu z CoFoE.

Michal Wiezik, ktorý oznámil prestup zo stredopravej frakcie európskych ľudovcov (EPP) do liberálnej Obnovme Európu (RE), si myslí, že CoFoE je pre europoslancov nástrojom, "ako nebyť odtrhnutý od reality".

Šimečka, člen liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE), povedal, že podľa neho by sa Únia mala pýtať občanov na ich názor dlhodobo.

Vladimír Bilčík z frakcie európskych ľudovcov (EPP) počas diskusie pripomenul, že hlavným impulzom pre zorganizovanie Konferencie o budúcnosti Európy bol brexit. "Úlohou konferencie je povedať si, čo všetko treba v EÚ zlepšiť na to, aby sa (podobný) brexit neopakoval," povedal Bilčík.

Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) by mala vyústiť do pocitu občanov, že majú väčší dosah na riadenie vecí verejných, a to aj na tej najvyššej, celoeurópskej úrovni. Uviedol to Herman Van Rompuy, historicky prvý predseda Európskej rady a bývalý premiér Belgicka.

Van Rompuy sa ocitol medzi politikmi, ktorých v súvislosti s CoFoE oslovil Mikuláš Dzurinda, predseda Centra Wilfrieda Martensa, bruselského think-tanku Európskej ľudovej strany (EPP) – najväčšej politickej rodiny v Európe.

Konferencia sa podľa jeho slov začala vo veľkej nejednoznačnosti, pokiaľ ide o jej vedenie a účel. Tvrdí, že CoFoE by sa mala posunúť ďalej len od vypočutia obáv a názorov občanov, čo je určite potrebné, ale hlavne treba zaistiť jej vedúcu úlohu, pokiaľ ide o smerovanie eurobloku v nasledujúcich desaťročiach.

Van Rompuy upozornil, že treba zabezpečiť kombináciu politiky "zdola nahor", teda od občanov k politikom, s politikou "zhora nadol".

Koniec roka 2021 znamená "výmenu stráží" z hľadiska dohľadu inštitúcií EÚ nad priebehom Konferencie o budúcnosti Európy. Slovinské predsedníctvo v Rade EÚ od 1. januára vystrieda francúzske a novým spolupredsedom Výkonnej rady konferencie bude francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Clément Beaune.

Ten už môže stavať aj na výsledkoch národnej záverečnej správy, ktorá predstavuje vklad Francúzov do diskusií o budúcnosti Európy. Francúzska záverečná správa je súhrnom výsledkov 18 regionálnych konferencií a vyše 50.000 online návrhov zo strany mladých ľudí, bežných občanov či organizácií.

Beaune vyjadril nádej, že rozsiahle konzultácie, ktoré sa na únijnej úrovni a zároveň vo všetkých členských krajinách eurobloku začali na jar tohto roku, sa skončia podľa pôvodných plánov v apríli alebo máji 2022 a povedú k vypracovaniu jasných usmernení a návrhov reforiem v Európe na nasledujúcich desať rokov.