Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stoltenberg dodal, že ide denne o stovky zabitých a zranených ľudí. Ak Rusko vyhrá vojnu proti Ukrajine, bude tak mať podľa jeho slov potvrdenie, že násilie funguje.
Autor TASR
Utöya 4. augusta (TASR) - Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtkovom prejave na nórskom ostrove Utöya vyhlásil, že vojna na Ukrajine je pre Európu najnebezpečnejším obdobím od druhej svetovej vojny. Zdôraznil tiež, že NATO a jeho spojenci nesmú Rusku dovoliť zvíťaziť a preto budú možno ešte dlhý čas musieť podporovať Kyjev dodávkami zbraní a ďalšou pomocou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Je v našom záujme, aby tento typ agresívnej politiky nedosahoval úspech," vyhlásil šéf NATO, ktorý bol v rokoch 2005-2013 nórskym premiérom. "To, čo sa deje na Ukrajine, je hrozné, ale oveľa horšie by bolo, keby došlo k vojne medzi Ruskom a NATO," dodal.
Stoltenberg uviedol, že invázia ruských síl na nezávislú a demokratickú Ukrajinu - ktorá sa začala 24. februára - je útokom na súčasný svetový poriadok a hodnoty. NATO musí zabrániť tomu, aby sa táto vojna rozšírila do ďalších oblastí, povedal.
"Ak by (ruský) prezident (Vladimir) Putin čo i len pomyslel, že by niečo podobné ako v Gruzínsku, Moldavsku či na Ukrajine spravil voči členskej krajine NATO, znamenalo by to okamžité zapojenie sa celej Aliancie," varoval.
Šéf NATO podľa stanice CNN poznamenal, že vojenská, humanitárna a finančná pomoc Ukrajine si od jednotlivých štátov vyžaduje svoju cenu. Takisto sankcie, ktoré prijali voči Moskve, spôsobili nárast inflácie a zvýšenie cien. Zároveň však konštatoval: "Pamätajte si ale - cena, ktorú platíme my, sa dá merať v peniazoch. Cena, ktorú platí Ukrajina, sa meria v ľudských životoch."
Stoltenberg dodal, že ide denne o stovky zabitých a zranených ľudí. Ak Rusko vyhrá vojnu proti Ukrajine, bude tak mať podľa jeho slov potvrdenie, že násilie funguje.
Stoltenberg okrem toho ocenil NATO za "dosiaľ najrýchlejší prístupový proces v moderných dejinách" čo sa týka členstva Fínska a Švédska. Spojené štáty sa v noci na štvrtok stali v poradí už 23. krajinou, ktorá ratifikovala prístupové protokoly týchto severských krajín. Schváliť ich musia parlamenty všetkých 30 krajín Aliancie. Doposiaľ tak ešte nespravili napríklad Slovensko, Česko či Turecko.
Stoltenberg predniesol svoj prejav na ostrove Utöya, kde v 22. júla 2011 nórsky pravicový extrémista Anders Behring Breivik zastrelil 69 ľudí, ktorí sa tam zúčastňovali na letnom tábore mládežníckej organizácie Strany práce. Ešte predtým nastražil bombu vo vládnej štvrti v hlavnom meste Oslo, ktorá usmrtila osem osôb.
"Je v našom záujme, aby tento typ agresívnej politiky nedosahoval úspech," vyhlásil šéf NATO, ktorý bol v rokoch 2005-2013 nórskym premiérom. "To, čo sa deje na Ukrajine, je hrozné, ale oveľa horšie by bolo, keby došlo k vojne medzi Ruskom a NATO," dodal.
Stoltenberg uviedol, že invázia ruských síl na nezávislú a demokratickú Ukrajinu - ktorá sa začala 24. februára - je útokom na súčasný svetový poriadok a hodnoty. NATO musí zabrániť tomu, aby sa táto vojna rozšírila do ďalších oblastí, povedal.
"Ak by (ruský) prezident (Vladimir) Putin čo i len pomyslel, že by niečo podobné ako v Gruzínsku, Moldavsku či na Ukrajine spravil voči členskej krajine NATO, znamenalo by to okamžité zapojenie sa celej Aliancie," varoval.
Šéf NATO podľa stanice CNN poznamenal, že vojenská, humanitárna a finančná pomoc Ukrajine si od jednotlivých štátov vyžaduje svoju cenu. Takisto sankcie, ktoré prijali voči Moskve, spôsobili nárast inflácie a zvýšenie cien. Zároveň však konštatoval: "Pamätajte si ale - cena, ktorú platíme my, sa dá merať v peniazoch. Cena, ktorú platí Ukrajina, sa meria v ľudských životoch."
Stoltenberg dodal, že ide denne o stovky zabitých a zranených ľudí. Ak Rusko vyhrá vojnu proti Ukrajine, bude tak mať podľa jeho slov potvrdenie, že násilie funguje.
Stoltenberg okrem toho ocenil NATO za "dosiaľ najrýchlejší prístupový proces v moderných dejinách" čo sa týka členstva Fínska a Švédska. Spojené štáty sa v noci na štvrtok stali v poradí už 23. krajinou, ktorá ratifikovala prístupové protokoly týchto severských krajín. Schváliť ich musia parlamenty všetkých 30 krajín Aliancie. Doposiaľ tak ešte nespravili napríklad Slovensko, Česko či Turecko.
Stoltenberg predniesol svoj prejav na ostrove Utöya, kde v 22. júla 2011 nórsky pravicový extrémista Anders Behring Breivik zastrelil 69 ľudí, ktorí sa tam zúčastňovali na letnom tábore mládežníckej organizácie Strany práce. Ešte predtým nastražil bombu vo vládnej štvrti v hlavnom meste Oslo, ktorá usmrtila osem osôb.
