Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sikorski médiám povedal, že väčšinu času z pondelňajšieho zasadnutia Rady pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli venovali ministri práve otázke týkajúcej sa miesta ich budúceho stretnutia.
Autor TASR
Brusel 22. júla (TASR) - Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v pondelok navrhol, aby sa augustové neformálne stretnutie šéfov diplomacie krajín EÚ konalo na Ukrajine, s čím však nesúhlasilo Maďarsko. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell následne oznámil, že stretnutie sa namiesto Budapešti bude konať v Bruseli, informuje TASR podľa agentúry PAP.
Sikorski médiám povedal, že väčšinu času z pondelňajšieho zasadnutia Rady pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli venovali ministri práve otázke týkajúcej sa miesta ich budúceho stretnutia, či už formálneho alebo neformálneho. So stretnutím FAC v Budapešti podľa jeho slov nesúhlasili viacerí ministri krajín EÚ.
"Navrhol som kompromisné riešenie, aby sa rada (FAC) stretla na Ukrajine," povedal Sikorski, pričom svoj návrh označil za prejav solidarity s Kyjevom. Dodal tiež, že s logistických dôvodov by bolo takéto stretnutie na západe Ukrajiny, napríklad v Ľvove. Takýto návrh si však podľa jeho slov vyžadoval jednomyseľné schválenie zo strany členských štátov, pričom Maďarsko ho zablokovalo a Borrell následne oznámil, že schôdzka sa bude konať v Bruseli.
Maďarsko sa 1. júla ujalo rotačného polročného predsedníctva v Rade EÚ. Tamojší premiér Viktor Orbán začiatkom júla v krátkom slede navštívil Ukrajinu, Rusko, Čínu a Spojené štáty, pričom tieto zahraničné cesty označil za "mierové misie".
Lídri EÚ odsúdili Orbánove cesty s tým, že nekonal v mene európskej dvadsaťsedmičky, ale len za Maďarsko. Niekoľko členských štátov zároveň avizovalo bojkot neformálnych stretnutí rady, ktoré hostí Maďarsko. Borrell v pondelok povedal, že sa rozhodol presunúť augustovú ministerskú schôdzu do Bruselu po tom, ako sa väčšina ministrov vyslovila kriticky na adresu Maďarska. Týmto spôsobom chce podľa svojich slov vyvodiť "symbolické" dôsledky voči Budapešti.
Sikorski v pondelok tiež vyzval lídrov krajín EÚ, aby zrušili obmedzenia na používanie tzv. zbraní dlhého dosahu, ktoré darovali Ukrajine. Kyjevu by podľa jeho slov malo byť umožnené, aby takéto zbrane používal na "legálnu sebaobranu". Pripomenul nedávny ruský útok na renomovanú detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve. Uviedol, že obrana takéhoto zariadenia by nebola eskaláciou konfliktu, no išlo by o legálny krok v súlade s medzinárodným právom.
Sikorski médiám povedal, že väčšinu času z pondelňajšieho zasadnutia Rady pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli venovali ministri práve otázke týkajúcej sa miesta ich budúceho stretnutia, či už formálneho alebo neformálneho. So stretnutím FAC v Budapešti podľa jeho slov nesúhlasili viacerí ministri krajín EÚ.
"Navrhol som kompromisné riešenie, aby sa rada (FAC) stretla na Ukrajine," povedal Sikorski, pričom svoj návrh označil za prejav solidarity s Kyjevom. Dodal tiež, že s logistických dôvodov by bolo takéto stretnutie na západe Ukrajiny, napríklad v Ľvove. Takýto návrh si však podľa jeho slov vyžadoval jednomyseľné schválenie zo strany členských štátov, pričom Maďarsko ho zablokovalo a Borrell následne oznámil, že schôdzka sa bude konať v Bruseli.
Maďarsko sa 1. júla ujalo rotačného polročného predsedníctva v Rade EÚ. Tamojší premiér Viktor Orbán začiatkom júla v krátkom slede navštívil Ukrajinu, Rusko, Čínu a Spojené štáty, pričom tieto zahraničné cesty označil za "mierové misie".
Lídri EÚ odsúdili Orbánove cesty s tým, že nekonal v mene európskej dvadsaťsedmičky, ale len za Maďarsko. Niekoľko členských štátov zároveň avizovalo bojkot neformálnych stretnutí rady, ktoré hostí Maďarsko. Borrell v pondelok povedal, že sa rozhodol presunúť augustovú ministerskú schôdzu do Bruselu po tom, ako sa väčšina ministrov vyslovila kriticky na adresu Maďarska. Týmto spôsobom chce podľa svojich slov vyvodiť "symbolické" dôsledky voči Budapešti.
Sikorski v pondelok tiež vyzval lídrov krajín EÚ, aby zrušili obmedzenia na používanie tzv. zbraní dlhého dosahu, ktoré darovali Ukrajine. Kyjevu by podľa jeho slov malo byť umožnené, aby takéto zbrane používal na "legálnu sebaobranu". Pripomenul nedávny ruský útok na renomovanú detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve. Uviedol, že obrana takéhoto zariadenia by nebola eskaláciou konfliktu, no išlo by o legálny krok v súlade s medzinárodným právom.
