Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 15. máj 2025Meniny má Žofia
< sekcia Zahraničie

OSN: Zákaz pôsobenia úradu v Izraeli prehĺbi utrpenie Palestínčanov

Na snímke generálny komisár Agentúry OSN pre pomoc a prácu pre palestínskych utečencov na Blízkom východe Philippe Lazzarini počas tlačovej konferencie v Berlíne 16. októbra 2024. Foto: TASR/DPA

Nemecká vláda v pondelok tiež vyhlásila, že dôrazne kritizuje návrh zákona prijatý izraelským parlamentom. Znepokojenie nad tým vyjadrila už aj Británia.

Tel Aviv 29. októbra (TASR) - Generálny komisár Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) Philippe Lazzarini v pondelok vyhlásil, že schválenie zákona o zákaze činnosti úradu na území Izraela a okupovaného východného Jeruzalema predstavuje "nebezpečný precedens". TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Ide o posledný krok v pokračujúcej kampani na zdiskreditovanie UNRWA... Takéto zákony len prehĺbia utrpenie Palestínčanov," uviedol Lazzarini na platforme X.

Nemecká vláda v pondelok tiež vyhlásila, že "dôrazne" kritizuje návrh zákona prijatý izraelským parlamentom. Znepokojenie nad tým vyjadrila už aj Británia. "Táto legislatíva (…) ohrozí celú medzinárodnú pomoc v Pásme Gazy a poskytovanie základných zdravotníckych a vzdelávacích služieb na Západnom brehu Jordánu," zdôraznil vo vyhlásení britský premiér Keir Starmer.

Palestínska samospráva tiež odmietla a odsúdila nový zákon a vyhlásila, že jeho schválenie drvivou väčšinou hlasov ukazuje "premenu Izraela na fašistický štát". Palestínske militantné hnutie Hamas, ktoré vedie vojnu v Pásme Gazy proti Izraelu, označilo tento krok Tel Avivu za "sionistickú agresiu".

Zákon schválilo v pondelok 92 zo 120 členov parlamentu (Knesetu), proti boli desiati poslanci. Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vydala v reakcii na hlasovanie parlamentu aj vyhlásenie, v ktorom pripomenula, že pracovníci UNRWA "zapojení do teroristických aktivít proti Izraelu musia byť braní na zodpovednosť".

Netanjahu v pondelok zároveň prisľúbil poskytovanie humanitárnej pomoci Palestínčanom v Pásme Gazy. "Nepretržitá humanitárna pomoc musí v Gaze zostať dostupná teraz aj v budúcnosti... Sme pripravení spolupracovať s našimi medzinárodnými partnermi na zabezpečení humanitárnej pomoci civilistom v Gaze spôsobom, ktorý neohrozí bezpečnosť Izraela," ozrejmil na platforme X Netanjahu.

Premiér: Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády

Vláda je podľa jeho slov pripravená o transakčnej dani ďalej diskutovať, hľadať technické riešenia, ak niekde spôsobuje ťažkosti.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa zo zranení, ktoré utrpel pri vlaňajšom atentáte v Handlovej, liečil viac ako 42 dní.

- Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády. Uviedol to okrem iného na štvrtkovom zhromaždení delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

- Polícii sa podarilo objasniť sériu krádeží v obci Iňačovce v okrese Michalovce. Štyroch mužov, ktorí opakovane od decembra 2024 do januára 2025 kradli v jednom z rodinných domov, obvinili.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po príchode do Ankary označil ruskú delegáciu v Istanbule, ktorá má rokovať s delegáciou Ukrajiny, ako „atrapu“ s nejasným mandátom. Povedal to pred rokovaním s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

- Štúdium zubného lekárstva sa na martinskej Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach skráti na päť rokov.

- Prestávky medzi jednotlivými tretinami na prebiehajúcich MS v hokeji predĺžia od štvrtkových duelov z 15 na 17 minút. Rozhodla tak Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) po tom, ako v dejisku B-skupiny v dánskom Herningu dochádzalo k nepríjemným situáciám.

- Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok dopoludnia potvrdilo, že rokovania s ukrajinskou delegáciou v Istanbule sa na žiadosť Turecka uskutočnia až v „druhej polovici dňa“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

- Vodiči sa vo štvrtok predpoludním pre nehodu dvoch kamiónov zdržia asi hodinu na ceste I/18 v Strečnianskej úžine medzi Žilinou a Martinom.

- Neúčasť ruského prezidenta Vladimira Putina na rokovaniach s ukrajinskou stranou, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok v Istanbule, svedčí podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského o zbabelosti šéfa Kremľa.

- Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR vo veci zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

- V stredu zahynulo najmenej 21 ľudí pri hromadnej zrážke nákladného auta, autobusu a dodávky na diaľnici spájajúcej mexické štáty Oaxaca a Puebla.

- Diplomata, ktorého v pondelok zadržali švédske orgány pre podozrenia zo špionáže, v stredu prepustili z väzby, avšak naďalej zostáva podozrivým.

- Najmenej traja ľudia v stredu zahynuli pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Sumy, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti Facebook.

- Ruský prezident Vladimir Putin nie je uvedený v oficiálnom zozname členov delegácie, ktorá má vo štvrtok rokovať s ukrajinskými predstaviteľmi v tureckom Istanbule.

- Ukrajinská colná správa v stredu oznámila, že v piatok 16. mája na niekoľko hodín uzavrie priechod Užhorod - Vyšné Nemecké na hranici so Slovenskom.

- Estónska armáda v stredu uviedla, že ruská stíhačka narušila vzdušný priestor tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ i NATO.

- Slovensko sa po takmer 15 rokoch oficiálne stalo 33. krajinou, ktorej vojaci sa zapájajú do mierovej misie vedenej NATO v Kosove (KFOR).

- Čína oznámila, že pozastavila platnosť niektorých necolných protiopatrení voči americkým firmám, ktoré prijala ako odvetu za uvalenie vysokých dovozných ciel zo strany americkej administratívy.

- Predsedovia štyroch slovenských samosprávnych krajov sa v stredu v Bruseli stretli s výkonným podpredsedom Európskej komisie (EK) zodpovedným za regionálny rozvoj a eurofondy Raffaelom Fittom.

- Americký prezident Donald Trump a katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání v stredu v Dauhe podpísali dohody, ktoré majú priniesť hospodársku výmenu medzi ich krajinami v hodnote najmenej 1,2 bilióna dolárov.