Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šefčovič priznal, že nikto v inštitúciách EÚ si neželá, aby konferencia bola iba "dlhodobým diplomatickým cvičením", ale aby sa námety občanov zhrnuli počas francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ.
Autor TASR Jaromír Novak
,aktualizované Brusel 19. novembra (TASR) - Rozdiel medzi Európskom konventom, známym aj ako Konvent o budúcnosti Európy, a prebiehajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy (CoFoE) je predovšetkým v tom, že na rozdiel od rokov 2001 – 2003 teraz dostali veľký priestor na vyjadrenie európski občania. V rozhovore pre TASR to vysvetlil podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.
Európsky konvent bol zriadený Európskou radou v decembri roku 2001 a jeho cieľom bolo vytvoriť návrh ústavy EÚ. Konvent skončil svoju prácu v júli 2003 s Návrhom zmluvy ustanovujúcej ústavu pre Európu.
Konvent bol zložený zo 105 členov a predsedal mu bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing. Jeho členmi boli poslanci z národných parlamentov členských štátov a kandidátskych krajín, poslanci Európskeho parlamentu (EP), zástupcovia Európskej komisie a zástupcovia hláv štátov a vlád. Účastníci konventu sa schádzali na plenárnom zasadaní raz alebo dvakrát do mesiaca v budove EP v Bruseli.
Za výsledok konventu možno považovať Lisabonskú zmluvu, keďže v dôsledku negatívneho výsledku dvoch referend o ústavnej zmluve z mája a júna 2005 Európska rada v júni 2007 schválila vznik novej medzivládnej konferencie. Tá ukončila svoju činnosť v októbri 2007 počas portugalského predsedníctva v Rade EÚ. Konečná zmluva bola podpísaná 13. decembra 2007 na summite EÚ v Lisabone a ratifikovali ju všetky členské štáty eurobloku.
Šefčovič bol v čase Európskeho konventu zamestnancom ministerstva zahraničných vecí SR a v dobe medzivládnej konferencie pôsobil ako stály zástupca Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli.
"Konvent bol zameraný na ústavnú zmluvu pre EÚ, ktorá sa zaoberala hlavne inštitucionálnym usporiadaním a tým, ako majú inštitúcie EÚ fungovať, hlavne po vstupe nových členských krajín," opísal situáciu.
Spresnil, že vtedajšie debaty boli viac zamerané na vnútorné fungovanie usporiadania v rámci Únie. Za nóvum súčasnej Konferencie o budúcnosti Európy považuje to, že – aj po vzore niektorých členských krajín – sa podarilo odštartovať veľkú európsku debatu, kde európski občania dostali možnosť povedať, čo by na Únii zlepšili.
Ocenil, že príslušné debaty prebiehajú aj na mnohojazyčnej digitálnej platforme, kde vidí pomerne veľkú intenzitu diskusie vo všetkých národných jazykoch. Za neoceniteľné však považuje priame stretnutia s európskymi občanmi. Tí boli na účasť v konferencii vybraní náhodne a tak, aby tomu zodpovedala parita medzi mužmi a ženami a aby tam bola najmenej tretina účastníkov do 25 rokov.
"To sú tie najobohacujúcejšie stretnutia, kde počujete konkrétne návrhy a námety. Tie chceme preniesť do praxe, pokiaľ by to bolo možné, ešte počas tohto mandátu Európskej komisie," vysvetlil slovenský eurokomisár. Súčasná exekutíva EÚ ukončí svoj mandát koncom roka 2024.
Šefčovič priznal, že nikto v inštitúciách EÚ si neželá, aby konferencia bola iba "dlhodobým diplomatickým cvičením", ale aby sa námety občanov zhrnuli počas budúcoročného francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ. Eurokomisia Ursuly von der Leyenovej by tam mala ešte najmenej dva roky na implementáciu najdôležitejších a najreálnejších očakávaní občanov do konkrétnych opatrení a legislatívnych návrhov.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Európsky konvent bol zriadený Európskou radou v decembri roku 2001 a jeho cieľom bolo vytvoriť návrh ústavy EÚ. Konvent skončil svoju prácu v júli 2003 s Návrhom zmluvy ustanovujúcej ústavu pre Európu.
Konvent bol zložený zo 105 členov a predsedal mu bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing. Jeho členmi boli poslanci z národných parlamentov členských štátov a kandidátskych krajín, poslanci Európskeho parlamentu (EP), zástupcovia Európskej komisie a zástupcovia hláv štátov a vlád. Účastníci konventu sa schádzali na plenárnom zasadaní raz alebo dvakrát do mesiaca v budove EP v Bruseli.
Za výsledok konventu možno považovať Lisabonskú zmluvu, keďže v dôsledku negatívneho výsledku dvoch referend o ústavnej zmluve z mája a júna 2005 Európska rada v júni 2007 schválila vznik novej medzivládnej konferencie. Tá ukončila svoju činnosť v októbri 2007 počas portugalského predsedníctva v Rade EÚ. Konečná zmluva bola podpísaná 13. decembra 2007 na summite EÚ v Lisabone a ratifikovali ju všetky členské štáty eurobloku.
Šefčovič bol v čase Európskeho konventu zamestnancom ministerstva zahraničných vecí SR a v dobe medzivládnej konferencie pôsobil ako stály zástupca Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli.
"Konvent bol zameraný na ústavnú zmluvu pre EÚ, ktorá sa zaoberala hlavne inštitucionálnym usporiadaním a tým, ako majú inštitúcie EÚ fungovať, hlavne po vstupe nových členských krajín," opísal situáciu.
Spresnil, že vtedajšie debaty boli viac zamerané na vnútorné fungovanie usporiadania v rámci Únie. Za nóvum súčasnej Konferencie o budúcnosti Európy považuje to, že – aj po vzore niektorých členských krajín – sa podarilo odštartovať veľkú európsku debatu, kde európski občania dostali možnosť povedať, čo by na Únii zlepšili.
Ocenil, že príslušné debaty prebiehajú aj na mnohojazyčnej digitálnej platforme, kde vidí pomerne veľkú intenzitu diskusie vo všetkých národných jazykoch. Za neoceniteľné však považuje priame stretnutia s európskymi občanmi. Tí boli na účasť v konferencii vybraní náhodne a tak, aby tomu zodpovedala parita medzi mužmi a ženami a aby tam bola najmenej tretina účastníkov do 25 rokov.
"To sú tie najobohacujúcejšie stretnutia, kde počujete konkrétne návrhy a námety. Tie chceme preniesť do praxe, pokiaľ by to bolo možné, ešte počas tohto mandátu Európskej komisie," vysvetlil slovenský eurokomisár. Súčasná exekutíva EÚ ukončí svoj mandát koncom roka 2024.
Šefčovič priznal, že nikto v inštitúciách EÚ si neželá, aby konferencia bola iba "dlhodobým diplomatickým cvičením", ale aby sa námety občanov zhrnuli počas budúcoročného francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ. Eurokomisia Ursuly von der Leyenovej by tam mala ešte najmenej dva roky na implementáciu najdôležitejších a najreálnejších očakávaní občanov do konkrétnych opatrení a legislatívnych návrhov.
spravodajca TASR Jaromír Novak
