Štrasburg 14. septembra (TASR) - Štrasburg 14. septembra (TASR) - Slovenskí europoslanci ocenili dnešnú výročnú správu o stave Európskej únie, ktorú v pléne Európskeho parlamentu (EP) predniesol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, našli sa však medzi nimi aj kritici, ktorí spochybnili jej význam.

Šéf eurokomisie za najväčšie výzvy EÚ označil fragmentáciu členských krajín, populizmus, nezamestnanosť a sociálnu nespravodlivosť.

Poslanci Miroslav Mikolášik a Ivan Štefanec (obaja z KDH a Európskej ľudovej strany) Junckerovu správu aj jeho návrhy privítali. Mikolášik prejav považuje za hutný a vyvážený, privítal Junckerov prísľub o pokračovaní kohéznej politiky, snahy o internetizáciu spoločnosti, dokončenie formovania Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže a ocenil znižovanie nezamestnanosti cez Európsky fond pre strategické investície (EFSI), keď si prácu našlo deväť miliónov mladých ľudí.

"Dobrá správa pre Európu je, že ten Junckerov investičný plán sa má navýšiť až na 500 miliárd eur do roku 2020, čo by zrejme znamenalo definitívny koniec ekonomickej krízy a politiky šetrenia a uťahovania opaskov," uviedol.

Mikolášik sa kriticky vyjadril na adresu Británie, že drží EÚ v šachu po tom, ako si odhlasovala brexit, ale konkrétne kontúry ďalšej spolupráce už neponúka. Poslanec súhlasí s Junckerom v tom, že v budúcich vzťahoch EÚ s Britániou sú neprípustné dvojité štandardy voľného pohybu osôb.

Štefanec prijal Junckerov názor, že Európa v súčasnosti čelí rozdeleniu na západ a východ a súhlasí s výzvami na väčšie porozumenie a zachovanie európskej jednoty po odchode Británie z EÚ.

"Celkom ma potešil apel Junckera na vytvorenie spoločných bezpečnostných síl v rámci NATO, aby sme mali zabezpečenú lepšiu obranu v Únii, ale by sme nevytvárali niečo mimo jednotiek NATO," uviedol poslanec.

Štefanca tiež potešila správa o zdvojnásobení kapacity EFSI a najmä jeho využitie pre projekty budúcnosti v oblasti digitalizácie, vybudovania internetových 5G sietí a lepšieho prepojenia občanov a firiem.

"Potrebujeme odstrániť bariéry medzi krajinami, aby fungoval spoločný digitálny trh, spoločný energetický trh a aby do budúcna ľudia pocítili výhody Únie v podobe lacnejšej energie, lacnejšieho telefonovania a lacnejšieho internetu," konštatoval Štefanec.

Slovenská europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) po Junckerovom vystúpení uviedla, že budúcnosť EÚ nie je v rukách nejakých bruselských úradníkov, ale legitímne zvolených politikov 27 členských štátov.

"Títo politici musia vnímať realitu a počúvať aj kritické hlasy. Len tak bude možné prekonať súčasnú krízu a posilniť dôveru v projekt, ktorý síce nie je dokonalý, ale zatiaľ najlepší, aký Európu postretol," povedala poslankyňa.

Jej stranícky kolega v EP Richard Sulík (SaS) bol voči šéfovi eurokomisie veľmi kritický. Uviedol, že jeho prejav "bol dlhý, ale inak ničím významný, zopakoval všetky paušálne tvrdenia a dojmy. Skôr ukazuje na to, že tak, ako nedobre sa to vyvíjalo doteraz, nebude sa dobre vyvíjať ani odteraz," vyjadril svoj názor.

Foto: TASR/Michal Svítok

Poslanec Pál Csáky (SMK) z najväčšej parlamentnej skupiny európskych ľudovcov sa tiež zaradil medzi kritikov Junckerovej správy.

"Musím vynaložiť veľa energie, aby som sa nestal euroskeptikom," povedal po skončení rozpravy. Podľa jeho slov Junckerova správa bola z formálneho a obsahového hľadiska dobrá, ale nekryje sa s realitou. "Obávam sa, že Únia a členské krajiny majú oveľa viac problémov, než sme od neho počuli," uviedol Csáky, ktorému v prejave chýbala kritika, sebakritika a reflexia.

Triezvy popis EÚ

Foto: TASR/AP

Je to triezvy popis toho, akou zložitou situáciou EÚ prechádza a aj návod na to, ako sa spoločnými silami z tejto situácie dostať. Týmito slovami opísal dnešnú správu o stave Európskej únie predstavenú predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom podpredseda EK zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Juncker sa v tradičnej výročnej správe prednesenej na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu zameral na najpálčivejšie problémy a najdôležitejšie výzvy, ktoré trápia Európanov. Podľa Šefčoviča z Junckerovej správy cítiť veľké volanie po jednotnom postoji členských krajín, ich vlád a parlamentov, ako aj po jednote európskych inštitúcií.

"Zároveň je to odpoveď na otázky, ktoré nám občania v tomto čase najviac kladú, prostredníctvom konkrétneho plánu akcií a predložením pozitívnej agendy, s ktorou chce Juncker pricestovať aj do Bratislavy," konštatoval slovenský eurokomisár.

Podľa Šefčoviča za najviditeľnejší problém lídrov EÚ možno považovať spôsob komunikácie s občanmi, keď k občanom často prichádzajú rôzne interpretácie toho, čo sa dohodlo na úrovni vlád alebo európskych inštitúcií. Priznal, že Európania si doteraz vypočuli už veľa plamenných prejavov o Európe, ale tieto prejavy nepriniesli vždy aj výsledky.

"Občania očakávali promptnejšiu reakciu zo strany lídrov, národných aj európskych, na všetky nové výzvy, ktoré priniesla globalizácia," povedal Šefčovič. Išlo o obavy týkajúce sa ohrozenia osobnej aj národnej bezpečnosti spojené s rastom terorizmu, silnou migračnou vlnou a aj s tým, že EÚ nie vždy "hrá prvé husle" v konfliktoch, ktoré sú pri jej hraniciach.

Do tejto oblasti možno podľa neho zaradiť aj obavy občanov počas ekonomickej krízy, že sa väčšia pozornosť venuje záchrane bánk ako tomu, aby sa ľudia vyrovnali s dôsledkami tejto krízy.

"Bratislava bude musieť riešiť aj túto agendu, ako čestnejšie odpovedať na obavy občanov," dodal Šefčovič.

V ekonomickej sfére podpredseda EK ocenil Junckerove snahy zvýšiť investície v prospech rastu prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Pripomenul, že za 18 mesiacov, odkedy v praxi funguje Junckerov investičný plán, tento fond vygeneroval už 116 miliárd eur, ktoré šli na "projekty pre budúcnosť" - infraštruktúru, prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, podporu pracovných miest, záruky pre mladých pracovníkov či podpora digitálnej infraštruktúry.

Šefčovič v tejto súvislosti pripomenul, že svet prechádza veľkou ekonomickou transformáciou a Európa musí mať digitálnu infraštruktúru na úrovni. Je to niečo, čo zaujíma mladých ľudí a oslovuje startupy.

Podľa Šefčoviča dnes Juncker prišiel s novými nápadmi. Či už je to snaha, aby do roku 2020 mala každá dedina a mestečko centrum s bezplatným wi-fi signálom alebo výzva na vytvorenie dobrovoľných zborov mladých ľudí, aby aj touto formou ukázali, že im záleží na budúcnosti a na Európe.