Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Morawiecki nazval dlhé právne spory Poľska s rôznymi inštitúciami EÚ "sériou nešťastných udalostí" a vinu za ne pripísal poľskej opozícii
Autor TASR
Varšava 1. júna (TASR) - Poľsko dostane finančné prostriedky z postpandemického ekonomického balíka obnovy vo výške vyše 35 miliárd eur, ktorý mu v stredu schválila Európska komisia, len v prípade, že uskutoční reformy v oblasti právneho štátu. Vo štvrtok to uviedla šéfka EK Ursula von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim vo Varšave.
"Schválenie tohto plánu (obnovy) je spojené s jasnými záväzkami Poľska týkajúcimi sa nezávislosti súdnictva," zdôraznila šéfka EK, ktorú citovala agentúra DPA. "Tieto záväzky - prijaté vo forme míľnikov - musia byť splnené predtým, než bude vykonaná akákoľvek platba," uviedla von der Leyenová v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
Ako dodala, tieto kroky zaistia, že "peniaze budú použité v súlade s našimi hodnotami a pravidlami". "Nie sme (ešte) na konci cesty čo sa týka (dodržiavania zásad) právneho štátu v Poľsku," poznamenala predsedníčka EK.
Morawiecki nazval dlhé právne spory Poľska s rôznymi inštitúciami EÚ "sériou nešťastných udalostí" a vinu za ne pripísal poľskej opozícii, ktorá podľa neho "nanešťastie úspešne presvedčila" predstaviteľov EÚ, že právny štát v Poľsku je v ohrození.
Komisia zdržiavala schválenie poľského plánu obnovy z dôvodu obáv o nezávislosť súdnictva v tejto krajine viac ako rok. Jedným zo sporných bodov bola disciplinárna komora tamojšieho najvyššieho súdu.
Súdny dvor EÚ vlani v októbri rozhodol, že Poľsko musí denne zaplatiť pokutu milión eur za nedodržanie nariadenia z júla 2021 týkajúceho sa okamžitého zrušenia tejto disciplinárnej komory, ktorá má podľa EK priveľký politický vplyv a nedodržiava princípy demokracie. Táto komora má napríklad právomoc pozastaviť výkon funkcie sudcom, ktorých rozhodnutia sa nepáčia štátnym orgánom. Varšava tieto penále zaplatiť odmieta.
Poľský plán obnovy vyčleňuje 42,7 percenta z celkových priznaných prostriedkov (vo výške 35,4-miliardy) na opatrenia, ktoré podporujú ciele EÚ v oblasti klímy. Prispeje tak k dekarbonizácii poľského hospodárstva zvýšením podielu obnoviteľnej energie v energetickom mixe, ako aj k energetickej efektívnosti ekonomiky a energetickej nezávislosti, napríklad od dodávok energie z Ruska.
"Schválenie tohto plánu (obnovy) je spojené s jasnými záväzkami Poľska týkajúcimi sa nezávislosti súdnictva," zdôraznila šéfka EK, ktorú citovala agentúra DPA. "Tieto záväzky - prijaté vo forme míľnikov - musia byť splnené predtým, než bude vykonaná akákoľvek platba," uviedla von der Leyenová v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
Ako dodala, tieto kroky zaistia, že "peniaze budú použité v súlade s našimi hodnotami a pravidlami". "Nie sme (ešte) na konci cesty čo sa týka (dodržiavania zásad) právneho štátu v Poľsku," poznamenala predsedníčka EK.
Morawiecki nazval dlhé právne spory Poľska s rôznymi inštitúciami EÚ "sériou nešťastných udalostí" a vinu za ne pripísal poľskej opozícii, ktorá podľa neho "nanešťastie úspešne presvedčila" predstaviteľov EÚ, že právny štát v Poľsku je v ohrození.
Komisia zdržiavala schválenie poľského plánu obnovy z dôvodu obáv o nezávislosť súdnictva v tejto krajine viac ako rok. Jedným zo sporných bodov bola disciplinárna komora tamojšieho najvyššieho súdu.
Súdny dvor EÚ vlani v októbri rozhodol, že Poľsko musí denne zaplatiť pokutu milión eur za nedodržanie nariadenia z júla 2021 týkajúceho sa okamžitého zrušenia tejto disciplinárnej komory, ktorá má podľa EK priveľký politický vplyv a nedodržiava princípy demokracie. Táto komora má napríklad právomoc pozastaviť výkon funkcie sudcom, ktorých rozhodnutia sa nepáčia štátnym orgánom. Varšava tieto penále zaplatiť odmieta.
Poľský plán obnovy vyčleňuje 42,7 percenta z celkových priznaných prostriedkov (vo výške 35,4-miliardy) na opatrenia, ktoré podporujú ciele EÚ v oblasti klímy. Prispeje tak k dekarbonizácii poľského hospodárstva zvýšením podielu obnoviteľnej energie v energetickom mixe, ako aj k energetickej efektívnosti ekonomiky a energetickej nezávislosti, napríklad od dodávok energie z Ruska.
