Naí Dillí 2. júna (TASR) - Fľaše s kyselinou sú v Indii príliš ľahko dostupné a jej výrobcovia by mali prevziať zodpovednosť za stúpajúci počet "ohavných" útokov kyselinou, vyhlásila na pondelňajšej akcii predsedníčka indickej Národnej komisie pre ženy (NCW) Lalita Kumaramangalamová.

Útoky kyselinou, ktorých cieľom je zmrzačiť, zohaviť či oslepiť obeť, sú najbežnejšie v Kambodži, po ktorej nasledujú Bangladéš, Pakistan, Afganistan a India, informovala dnes agentúra Reuters.

Z približne 1500 útokov kyselinou zaznamenaných ročne vo svete sú v 80 percentách obeťami ženy, vyplýva z údajov Medzinárodného fondu pre ľudí, ktorí prežili útok kyselinou (Acid Survivors Trust International, ASTI) so sídlom v Londýne.

"Keď hovoríme o zákonoch, nesmieme sa pozerať iba na ľudí, ktorí oblievajú kyselinou druhých, musíme sa pozerať na dostupnosť kyseliny - na tých, ktorí ju predávajú, a na výrobcov kyseliny, ktorá sa predáva v týchto malých fľašiach," uviedla Kumaramangalamová.

V Indii bolo v roku 2014 oznámených 349 útokov kyselinou, čo predstavuje výrazný nárast oproti 116 útokom v roku 2013 a 102 útokom v roku 2012. Vyplýva to z prieskumu Indickej nadácie pre ľudí, ktorí prežili útok kyselinou (Acid Survivors Foundation India, ASFI).

Kyseliny sú v Indii stále bežne dostupné, hoci bol prijatý zákon, ktorý útok kyselinou trestá najmenej desiatimi rokmi väzenia, a najvyšší súd rozhodol, že predaj nebezpečných chemikálií musí byť regulovaný. Predsedníčka Národnej komisie pre ženy upozornila, že lacné a bežne dostupné čistiace prostriedky indickej výroby obsahujú vysoko koncentrované kyseliny. Kumaramangalamová hovorila na akcii pri príležitosti vydania novej knihy ASFI na pomoc tým, ktorí sa starajú o obete útokov kyselinou.

Na akcii vystúpila jedna z týchto obetí, 35-ročná Anu Mukherdžíová, ktorú obliala kyselinou žiarlivá kolegyňa. Zdôraznila, že vláda musí presadiť uplatňovanie predpisov obmedzujúcich predaj kyseliny, urýchliť zdĺhavé procesy a zaručiť prísne potrestanie útočníkov a adekvátnu rehabilitáciu pre ich obete.

"Útok zničil celý môj život. Moje sny sa rozplynuli," povedala bývalá tanečníčka, ktorá zostala po útoku v roku 2004 zmrzačená a slepá. "Ženy ako ja sa cítia byť zahanbené a nechodia von, aby na nich ľudia neciveli alebo ich neľutovali. Chceme prácu a pomoc, aby sme mohli rovnako ako všetci ostatní pokračovať v živote," dodala.