Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nebýva zvykom, aby dvaja najvyšší politickí predstavitelia Aliancie boli z rovnakého regiónu. Túto situáciu však môže zmeniť súčasná kríza okolo Ukrajiny.
Autor TASR Jaromír Novak
Brusel 7. februára (TASR) - Belgické ministerstvo zahraničných vecí a ani šéfka belgickej diplomacie Sophie Wilmesová nekomentujú správy, podľa ktorých by v októbri mohla nahradiť Jensa Stoltenerga vo funkcii generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie. Uviedla to nedeľu večer tlačová agentúra Belga.
Bývalú belgickú premiérku a v súčasnosti federálnu ministerku zahraničných vecí na zoznam možných náhradníkov Jensa Stoltenberga na čele NATO zaradila agentúra Bloomberg už pred dvoma týždňami.
Stoltenberga v piatok (4. 2.) vymenovali za budúceho riaditeľa nórskej centrálnej banky a keďže jeho mandát na čele NATO vyprší 30. septembra, množia sa otázky, kto ho v tejto funkcii nahradí.
Tlačová agentúra DPA v tejto súvislosti uviedla, že podľa zdrojov Aliancie má o túto funkciu záujem aj niekdajšia britská premiérka Theresa Mayová, ale ako možní nástupcovia Stoltenberga sa uvádzajú aj holandský premiér Mark Rutte, estónska premiérka Kaja Kallasová, bývalá talianska eurokomisárka a šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová či rumunský prezident Klaus Iohannis.
Nemenované diplomatické zdroje z prostredia NATO pre TASR uviedli, že je "volanie" po prvej žene na čele tejto organizácie, a tiež, že šance lídrov z krajín strednej a východnej Európy získať túto funkciu sú minimálne, keďže zástupcom generálneho tajomníka NATO je rumunský politik Mircea Geoana. Nebýva zvykom, aby dvaja najvyšší politickí predstavitelia Aliancie boli z rovnakého regiónu. Túto situáciu však môže zmeniť súčasná kríza okolo Ukrajiny, ktorá si vyžiada najvyššieho šéfa organizácie z krajín na východnom krídle NATO.
Zohľadniť by sa malo aj pravidlo, že nový šéf alebo šéfka Aliancie je z členskej krajiny, ktorá nezaostáva v plnení dohodnutých rozpočtových výdavkov na obranu. Estónsko, Rumunsko aj Spojené kráľovstvo, o ktorých kandidátoch sa uvažuje, dávajú viac ako dve percentá rozpočtu na obranu. Nie je to však prípad Belgicka, ktoré v roku 2020 na obranný rozpočet vynaložilo len 1,1 percenta HDP. Belgicko je ale sídlom centrály NATO v Bruseli aj sídlom Vrchného veliteľstva spojeneckých síl v Európe.
Agentúra Belga uviedla, že Sophie Wilmesová má niekoľko výhod pre získanie tejto funkcie: spĺňa predpoklad rodovej vyváženosti, plynule hovorí oboma oficiálnymi jazykmi NATO, angličtinou a francúzštinou, a na rozdiel od svojich predchodcov, Nóra Jensa Stoltenberga a Andersa Fogha Rasmussena z Dánska, pochádza z krajiny, ktorá je nielen členom EÚ, ale sa aj podieľa na európskej obrane.
Aliancii doteraz šéfovali iba dvaja Belgičania: Paul-Henri Spaak a Willy Claes.
Rozhodnutie 30-člennej aliancie o novom generálnom tajomníkovi musí padnúť najneskôr na summite NATO, ktorý sa bude konať v júni v Madride, a musí byť jednomyseľné.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Bývalú belgickú premiérku a v súčasnosti federálnu ministerku zahraničných vecí na zoznam možných náhradníkov Jensa Stoltenberga na čele NATO zaradila agentúra Bloomberg už pred dvoma týždňami.
Stoltenberga v piatok (4. 2.) vymenovali za budúceho riaditeľa nórskej centrálnej banky a keďže jeho mandát na čele NATO vyprší 30. septembra, množia sa otázky, kto ho v tejto funkcii nahradí.
Tlačová agentúra DPA v tejto súvislosti uviedla, že podľa zdrojov Aliancie má o túto funkciu záujem aj niekdajšia britská premiérka Theresa Mayová, ale ako možní nástupcovia Stoltenberga sa uvádzajú aj holandský premiér Mark Rutte, estónska premiérka Kaja Kallasová, bývalá talianska eurokomisárka a šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová či rumunský prezident Klaus Iohannis.
Nemenované diplomatické zdroje z prostredia NATO pre TASR uviedli, že je "volanie" po prvej žene na čele tejto organizácie, a tiež, že šance lídrov z krajín strednej a východnej Európy získať túto funkciu sú minimálne, keďže zástupcom generálneho tajomníka NATO je rumunský politik Mircea Geoana. Nebýva zvykom, aby dvaja najvyšší politickí predstavitelia Aliancie boli z rovnakého regiónu. Túto situáciu však môže zmeniť súčasná kríza okolo Ukrajiny, ktorá si vyžiada najvyššieho šéfa organizácie z krajín na východnom krídle NATO.
Zohľadniť by sa malo aj pravidlo, že nový šéf alebo šéfka Aliancie je z členskej krajiny, ktorá nezaostáva v plnení dohodnutých rozpočtových výdavkov na obranu. Estónsko, Rumunsko aj Spojené kráľovstvo, o ktorých kandidátoch sa uvažuje, dávajú viac ako dve percentá rozpočtu na obranu. Nie je to však prípad Belgicka, ktoré v roku 2020 na obranný rozpočet vynaložilo len 1,1 percenta HDP. Belgicko je ale sídlom centrály NATO v Bruseli aj sídlom Vrchného veliteľstva spojeneckých síl v Európe.
Agentúra Belga uviedla, že Sophie Wilmesová má niekoľko výhod pre získanie tejto funkcie: spĺňa predpoklad rodovej vyváženosti, plynule hovorí oboma oficiálnymi jazykmi NATO, angličtinou a francúzštinou, a na rozdiel od svojich predchodcov, Nóra Jensa Stoltenberga a Andersa Fogha Rasmussena z Dánska, pochádza z krajiny, ktorá je nielen členom EÚ, ale sa aj podieľa na európskej obrane.
Aliancii doteraz šéfovali iba dvaja Belgičania: Paul-Henri Spaak a Willy Claes.
Rozhodnutie 30-člennej aliancie o novom generálnom tajomníkovi musí padnúť najneskôr na summite NATO, ktorý sa bude konať v júni v Madride, a musí byť jednomyseľné.
spravodajca TASR Jaromír Novak
