Jacksonová sa oficiálne stane prvou ženou čiernej pleti na tomto doživotnom poste až po tom, ako sudca Stephen Breyer odíde do dôchodku, čo plánuje spraviť ešte toto leto.
Autor TASR
,aktualizované Washington 7. apríla (TASR) - Americký Senát vo štvrtok definitívne schválil nomináciu Ketanji Brownovej Jacksonovej na post sudkyne Najvyššieho súdu Spojených štátov. Jacksonová bude túto pozíciu zastávať ako vôbec prvá Afroameričanka v dejinách USA. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AP.
Senátori potvrdili nomináciu 51-ročnej federálnej sudkyne pomerom hlasov 53 ku 47. Za hlasovali všetci demokratickí senátori, ako aj traja z Republikánskej strany.
Jacksonová sa oficiálne stane prvou ženou čiernej pleti na tomto doživotnom poste až po tom, ako sudca Stephen Breyer odíde do dôchodku, čo plánuje spraviť ešte toto leto.
"Toto je úžasný deň, radostný deň, inšpiratívny deň - pre Senát, pre Najvyšší súd a pre Spojené štáty americké," reagoval líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer.
Jacksonovú na tento post nominoval americký prezident Joe Biden. Bude v poradí treťou osobou čiernej pleti na Najvyššom súde USA - po zosnulom Thurgoodovi Marshallovi a Clarencovi Thomasovi, ktorý tam pôsobí od roku 1991. Zároveň sa stane šiestou ženou v tejto funkcii. Momentálne na súde pôsobia tri ženy - Sonia Sotomayorová, Elena Kaganová a Amy Coneyová Barrettová.
Najvyšší súd hrá v USA kľúčovú úlohu a často má posledné slovo v sporoch o dôležité zákony, politicky citlivých kauzách, nezhodách medzi jednotlivými štátmi a federálnou vládou, ako aj v konečných odvolaniach voči popravám.
Bidenov predchodca Donald Trump počas svojich štyroch rokov vo funkcii nominoval do najvyššieho súdu až troch konzervatívnych sudcov - Neila Gorsucha, Bretta Kavanaugha a Amy Coneyovú Barrettovú. V súčasnosti majú preto prevahu konzervatívni sudcovia nad liberálne orientovanými v pomere 6:3. Tento pomer sa nezmení ani po nástupe Jacksonovej, keďže nahradí liberálneho sudcu.
Senátori potvrdili nomináciu 51-ročnej federálnej sudkyne pomerom hlasov 53 ku 47. Za hlasovali všetci demokratickí senátori, ako aj traja z Republikánskej strany.
Jacksonová sa oficiálne stane prvou ženou čiernej pleti na tomto doživotnom poste až po tom, ako sudca Stephen Breyer odíde do dôchodku, čo plánuje spraviť ešte toto leto.
"Toto je úžasný deň, radostný deň, inšpiratívny deň - pre Senát, pre Najvyšší súd a pre Spojené štáty americké," reagoval líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer.
Jacksonovú na tento post nominoval americký prezident Joe Biden. Bude v poradí treťou osobou čiernej pleti na Najvyššom súde USA - po zosnulom Thurgoodovi Marshallovi a Clarencovi Thomasovi, ktorý tam pôsobí od roku 1991. Zároveň sa stane šiestou ženou v tejto funkcii. Momentálne na súde pôsobia tri ženy - Sonia Sotomayorová, Elena Kaganová a Amy Coneyová Barrettová.
Najvyšší súd hrá v USA kľúčovú úlohu a často má posledné slovo v sporoch o dôležité zákony, politicky citlivých kauzách, nezhodách medzi jednotlivými štátmi a federálnou vládou, ako aj v konečných odvolaniach voči popravám.
Bidenov predchodca Donald Trump počas svojich štyroch rokov vo funkcii nominoval do najvyššieho súdu až troch konzervatívnych sudcov - Neila Gorsucha, Bretta Kavanaugha a Amy Coneyovú Barrettovú. V súčasnosti majú preto prevahu konzervatívni sudcovia nad liberálne orientovanými v pomere 6:3. Tento pomer sa nezmení ani po nástupe Jacksonovej, keďže nahradí liberálneho sudcu.