Hoci podľa senegalskej ústavy môže prezident svoju funkciu vykonávať len dve funkčné obdobia, Sallovi stúpenci tvrdili, že po zmene základného zákona v roku 2016 sa počet jeho mandátov vynuloval.
Autor TASR
Dakar 4. júla (TASR) — Senegalský prezident Macky Sall v pondelok večer oznámil, že v budúcoročných prezidentských voľbách sa nebude uchádzať o získanie tretieho mandátu. Ukončil tak neistotu ohľadom svojej politickej budúcnosti, ktorá v máji podnietila krvavé protesty opozície. Informujú o tom agentúry AP a AFP.
"Milí spoluobčania, po dlhom zvažovaní som sa rozhodol nekandidovať vo voľbách 25. februára 2024," uviedol Sall. Dodal, že by nekandidoval ani vtedy, keby mu to umožňovala ústava.
"Senegal je viac ako ja. Je v ňom veľa schopných lídrov," povedal Sall, ktorý chce uprednostniť pokrok najmä v čase sociálno-ekonomických problémov a neistoty.
Líder senegalskej opozície Ousmane Sonko už v nedeľu vyzval na usporiadanie ďalších protestov v prípade, ak by Sall oznámil, že bude vo februárových voľbách opäť kandidovať. V máji došlo pri demonštráciách Sonkových stúpencov k stretom s príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktoré si vyžiadali najmenej 16 obetí.
Tieto nepokoje podľa AFP poškodili povesť Senegalu, ktorý bol považovaný za vzor stability v západnej Afrike — regióne známom občianskymi vojnami a prevratmi.
Sall (61) bol prvýkrát zvolený za senegalského prezidenta v roku 2012 na sedem rokov. Vo voľbách v roku 2019 po zmene ústavy bol mandát hlavy štátu skrátený na päť rokov.
Hoci podľa senegalskej ústavy môže prezident svoju funkciu vykonávať len dve funkčné obdobia, Sallovi stúpenci tvrdili, že po zmene základného zákona v roku 2016 sa počet jeho mandátov vynuloval.
Sall pritom v minulosti vystupoval proti tomu, aby sa o tretie funkčné obdobie uchádzal jeho predchodca Abdoulaye Wade, ktorý bol pri moci od roku 2000.
"Milí spoluobčania, po dlhom zvažovaní som sa rozhodol nekandidovať vo voľbách 25. februára 2024," uviedol Sall. Dodal, že by nekandidoval ani vtedy, keby mu to umožňovala ústava.
"Senegal je viac ako ja. Je v ňom veľa schopných lídrov," povedal Sall, ktorý chce uprednostniť pokrok najmä v čase sociálno-ekonomických problémov a neistoty.
Líder senegalskej opozície Ousmane Sonko už v nedeľu vyzval na usporiadanie ďalších protestov v prípade, ak by Sall oznámil, že bude vo februárových voľbách opäť kandidovať. V máji došlo pri demonštráciách Sonkových stúpencov k stretom s príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktoré si vyžiadali najmenej 16 obetí.
Tieto nepokoje podľa AFP poškodili povesť Senegalu, ktorý bol považovaný za vzor stability v západnej Afrike — regióne známom občianskymi vojnami a prevratmi.
Sall (61) bol prvýkrát zvolený za senegalského prezidenta v roku 2012 na sedem rokov. Vo voľbách v roku 2019 po zmene ústavy bol mandát hlavy štátu skrátený na päť rokov.
Hoci podľa senegalskej ústavy môže prezident svoju funkciu vykonávať len dve funkčné obdobia, Sallovi stúpenci tvrdili, že po zmene základného zákona v roku 2016 sa počet jeho mandátov vynuloval.
Sall pritom v minulosti vystupoval proti tomu, aby sa o tretie funkčné obdobie uchádzal jeho predchodca Abdoulaye Wade, ktorý bol pri moci od roku 2000.