Strany nie sú schopné dosiahnuť trvalé mierové riešenie ani napriek sprostredkovateľskému úsiliu EÚ, USA a Ruska.
Autor TASR
Stepanakert 10. septembra (TASR) - Arménmi obývaný separatistický región Náhorný Karabach v Azerbajdžane si v sobotu zvolil nového prezidenta. Stalo sa tak v čase, keď sa v súvislosti s touto odštiepeneckou enklávou stupňuje napätie medzi Baku a Jerevanom, úhlavnými rivalmi.
Zákonodarcovia náhornokarabašského parlamentu pomerom hlasov 22:1 zvolili za nového lídra 45-ročného šéfa bezpečnostnej rady povstaleckej vlády Samvela Šahramanjana, ktorý nahradí odchádzajúceho prezidenta Arajika Harutjunjana; ten odstúpil 1. septembra. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Azerbajdžan označil tieto voľby za "ďalší mimoriadne provokatívny krok" a "jasné porušenie svojej zvrchovanosti a územnej celistvosti". Turecko ako spojenec Baku uviedlo, že "neuznáva tieto nelegitímne voľby".
"Tento krok je hrubým porušením medzinárodného práva vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a zásad OBSE," uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí v Ankare.
Frustrácia obyvateľstva z Harutjunjanovej vlády narastala v súvislosti s pretrvávajúcim nedostatkom potravín po tom, ako Azerbajdžan uzavrel jedinú cestu spájajúcu Náhorný Karabach s Arménskom. Arménsko a Azerbajdžan sa v uplynulých mesiacoch vzájomne obviňujú z cezhraničných útokov.
Arménsko varovalo pred rizikom nového konfliktu a uviedlo, že Azerbajdžan zhromažďuje vojská na spoločnej hranici krajín a v blízkosti Náhorného Karabachu.
Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí v piatok obvinilo Arménsko, že porušuje "predchádzajúce dohody a uchyľuje sa k rôznym politickým, vojenským a iným provokáciám". Jerevan uviedol, že je "odhodlaný vyriešiť všetky otvorené otázky s Azerbajdžanom výlučne politickými a diplomatickými prostriedkami".
Náhorný Karabach bol centrom dvoch vojen medzi kaukazskými susedmi. Šesť týždňov bojov na jeseň 2020 sa skončilo prímerím sprostredkovaným Ruskom, na základe ktorého sa Arménsko vzdalo rozsiahlych území, ktoré ovládalo celé desaťročia.
Strany nie sú schopné dosiahnuť trvalé mierové riešenie ani napriek sprostredkovateľskému úsiliu EÚ, USA a Ruska.
Zákonodarcovia náhornokarabašského parlamentu pomerom hlasov 22:1 zvolili za nového lídra 45-ročného šéfa bezpečnostnej rady povstaleckej vlády Samvela Šahramanjana, ktorý nahradí odchádzajúceho prezidenta Arajika Harutjunjana; ten odstúpil 1. septembra. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Azerbajdžan označil tieto voľby za "ďalší mimoriadne provokatívny krok" a "jasné porušenie svojej zvrchovanosti a územnej celistvosti". Turecko ako spojenec Baku uviedlo, že "neuznáva tieto nelegitímne voľby".
"Tento krok je hrubým porušením medzinárodného práva vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a zásad OBSE," uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí v Ankare.
Frustrácia obyvateľstva z Harutjunjanovej vlády narastala v súvislosti s pretrvávajúcim nedostatkom potravín po tom, ako Azerbajdžan uzavrel jedinú cestu spájajúcu Náhorný Karabach s Arménskom. Arménsko a Azerbajdžan sa v uplynulých mesiacoch vzájomne obviňujú z cezhraničných útokov.
Arménsko varovalo pred rizikom nového konfliktu a uviedlo, že Azerbajdžan zhromažďuje vojská na spoločnej hranici krajín a v blízkosti Náhorného Karabachu.
Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí v piatok obvinilo Arménsko, že porušuje "predchádzajúce dohody a uchyľuje sa k rôznym politickým, vojenským a iným provokáciám". Jerevan uviedol, že je "odhodlaný vyriešiť všetky otvorené otázky s Azerbajdžanom výlučne politickými a diplomatickými prostriedkami".
Náhorný Karabach bol centrom dvoch vojen medzi kaukazskými susedmi. Šesť týždňov bojov na jeseň 2020 sa skončilo prímerím sprostredkovaným Ruskom, na základe ktorého sa Arménsko vzdalo rozsiahlych území, ktoré ovládalo celé desaťročia.
Strany nie sú schopné dosiahnuť trvalé mierové riešenie ani napriek sprostredkovateľskému úsiliu EÚ, USA a Ruska.