Šéf Občianskej ligy Ukrajina-NATO zdôraznil, že na východe Ukrajiny nie je konflikt, ale vojna. Táto skutočná rusko-ukrajinská vojna spôsobila vnútorné vysídlenie dvoch miliónov ľudí.
Autor TASR
Kyjev/Bratislava 25. februára (TASR) - Z viacerých nedávnych prieskumov verejnej mienky vyplynulo, že favoritom ukrajinských prezidentských volieb naplánovaných na 31. marca je populárny komik Volodymyr Zelenskyj. Nárast jeho preferencií je však výsledkom protestných hlasov, konštatoval v rozhovore pre TASR šéf Občianskej ligy Ukrajina-NATO Serhij Džerdž.
"Je to vplyv protestných voličov. Expremiérka Julija Tymošenková a súčasný prezident Petro Porošenko sú systémoví kandidáti. Spoločnosť sa chce vymaniť zo systémovej politiky, Zelenskyj hrá túto úlohu. Avšak čo sa týka otázky, vo víťazstvo ktorého kandidáta veríte, väčšina verí vo víťazstvo Tymošenkovej a Porošenka, nie Zelenského," uviedol Džerdž.
Na otázku, ako vníma vývoj na Ukrajine od revolúcie z roku 2014, najmä v oblastiach hospodárstva, politiky a spoločnosti, Džerdž povedal, že na Ukrajine je určitá nespokojnosť s tempom reforiem - ľudia by chceli vidieť jasnejšie zmeny. "Avšak keď komunikujem s občanmi, ktorí žijú mimo našej krajiny a neboli tu už niekoľko rokov, tak tí tvrdia, že zmeny vnímajú oveľa viditeľnejšie. Výrazne sa posilnili odvetvia hospodárstva; napríklad automobilový a letecký, ale aj vesmírny a raketový priemysel," uviedol Džerdž.
Za najpozitívnejšiu skutočnosť od roku 2014 považuje nárast národného povedomia: "Máme veľkú schopnosť reagovať na krízy na operačno-taktickej úrovni. Štát značne posilnil potenciál Ozbrojených síl Ukrajiny a ďalších bezpečnostných štruktúr. Kapacity vojensko-priemyselného komplexu narastajú."
Za negatívne trendy označil napríklad odlev ľudského kapitálu. Veľké množstvo mladých a zdatných ľudí totiž chodí pracovať do zahraničia.
Ohľadne perspektívy členstva Ukrajiny v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii Džerdž povedal, že v súčasnosti sa na Ukrajine obnovila informačná kampaň o EÚ a NATO. Spomenul aj Informačné a dokumentačné centrum NATO na Ukrajine. "Riaditeľka tohto centra Barbora Marônková, slovenská občianka, robí veľa pre vybudovanie spolupráce a výmenu informácií s občianskou spoločnosťou na Ukrajine," poznamenal.
Spomenul aj februárové hlasovanie parlamentu, ktorý 7. februára 2019 schválil zákon o zmenách v ústave, ktoré sa týkajú strategického smerovania krajiny s cieľom získania plného členstva v Európskej únii a NATO. Zákon nadobudol účinnosť 21. februára.
Okrem toho, že Ukrajina musí splniť všetky potrebné kritériá a štandardy pre členstvo v NATO, musí čakať aj na vhodný geopolitický moment, tzv. "bielu labuť"; keď členovia NATO budú môcť prijať politické rozhodnutie a prijať Ukrajinu za člena Aliancie, vysvetlil Džerdž.
Podľa jeho slov je dôležité, aby Ukrajina mohla posilniť európske štruktúry. "NATO je s Ukrajinou silnejšie. Ak bude Ukrajina kontrolovaná Ruskom, potom Kremeľ využije plný potenciál Ukrajiny proti Európe. Teraz využíva hospodársky, geografický a ľudský potenciál Krymu proti Ukrajine a destabilizuje situáciu v oblasti Čierneho mora," uviedol.
Šéf Občianskej ligy Ukrajina-NATO zdôraznil, že na východe Ukrajiny nie je "konflikt, ale vojna". Táto skutočná rusko-ukrajinská vojna spôsobila vnútorné vysídlenie dvoch miliónov ľudí. Prezident Porošenko 20. februára 2019, počas rozpravy na Valnom zhromaždení OSN o 'Situácii na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny', povedal, že v okupovanom Donbase majú ruské ozbrojené skupiny 496 tankov. To je viac, než majú k dispozícii v Nemecku, Francúzsku, Španielsku alebo Taliansku.
"K dispozícii majú aj 938 obrnených bojových vozidiel, 128 raketových systémov a 776 ruských delostreleckých systémov vrátane samohybných. Donbas je najzamínovanejším regiónom na svete. Celkový počet okupantov je 35.000 (väčšinou ide o ruských občanov) vrátane 2100 vojakov pravidelných ruských ozbrojených síl. Celá táto technika funguje, pohybuje sa a pravidelne ostreľuje ukrajinské územie. Vyžaduje si to primeranú odpoveď ukrajinskej armády, konkrétne zapojenie paritných zariadení a vojakov, sledovanie pohybov a manévrov nepriateľa, výcvik vojakov, odpoveď na nepriateľskú streľbu," povedal Džerdž.
Nálada v spoločnosti je podľa neho rôzna, ale "väčšina ukrajinského národa je zjednotená. Rusi sú pre nás menej zrozumiteľní a sú stelesnením nepriateľa. Psychologicky to je nesmierne ťažké. Do určitej miery si zvykáme, ale nie je to tak jednoduché".
"Ak hovoríme o časti Donbasu obsadenej Rusmi, tam Rusi demontovali a previezli do Ruska väčšinu dôležitých a efektívnych podnikov a tovární... Časť podnikov - menej potrebných pre Rusko - bola zatvorená a premenená na kovový šrot... Je tam nezamestnanosť. Môžete si zarobiť len v nezákonných vojenských formáciách bojujúcich proti Ukrajine. Môžeme hovoriť o zmrazenej vojne? Na strategickej úrovni môže byť vojna zmrazená, ale v taktickej oblasti je vojna neustále v pohybe. Je tam ostreľovanie. Ostreľovači a sabotážne a prieskumné tímy operujú. Rusko verbuje a vysiela agentov na Ukrajinu. Ich činnosť zahŕňa politickú destabilizáciu, teroristické činy, výbuchy áut, sabotáže na železniciach a provokácie na etnickom a náboženskom základe," povedal Džerdž. Dodal, že podpora zo Západu je dnes významnejšia, než bola 20. februára 2014, čo je deň, keď "Rusko začalo s agresiou voči Ukrajine. Vtedy existovali len vyjadrenia obáv a výzvy na zmierenie medzi oboma stranami. Dnes Západ lepšie chápe povahu moderného Ruska a jeho hybridnej vojny".
"Je to vplyv protestných voličov. Expremiérka Julija Tymošenková a súčasný prezident Petro Porošenko sú systémoví kandidáti. Spoločnosť sa chce vymaniť zo systémovej politiky, Zelenskyj hrá túto úlohu. Avšak čo sa týka otázky, vo víťazstvo ktorého kandidáta veríte, väčšina verí vo víťazstvo Tymošenkovej a Porošenka, nie Zelenského," uviedol Džerdž.
Na otázku, ako vníma vývoj na Ukrajine od revolúcie z roku 2014, najmä v oblastiach hospodárstva, politiky a spoločnosti, Džerdž povedal, že na Ukrajine je určitá nespokojnosť s tempom reforiem - ľudia by chceli vidieť jasnejšie zmeny. "Avšak keď komunikujem s občanmi, ktorí žijú mimo našej krajiny a neboli tu už niekoľko rokov, tak tí tvrdia, že zmeny vnímajú oveľa viditeľnejšie. Výrazne sa posilnili odvetvia hospodárstva; napríklad automobilový a letecký, ale aj vesmírny a raketový priemysel," uviedol Džerdž.
Za najpozitívnejšiu skutočnosť od roku 2014 považuje nárast národného povedomia: "Máme veľkú schopnosť reagovať na krízy na operačno-taktickej úrovni. Štát značne posilnil potenciál Ozbrojených síl Ukrajiny a ďalších bezpečnostných štruktúr. Kapacity vojensko-priemyselného komplexu narastajú."
Za negatívne trendy označil napríklad odlev ľudského kapitálu. Veľké množstvo mladých a zdatných ľudí totiž chodí pracovať do zahraničia.
Ohľadne perspektívy členstva Ukrajiny v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii Džerdž povedal, že v súčasnosti sa na Ukrajine obnovila informačná kampaň o EÚ a NATO. Spomenul aj Informačné a dokumentačné centrum NATO na Ukrajine. "Riaditeľka tohto centra Barbora Marônková, slovenská občianka, robí veľa pre vybudovanie spolupráce a výmenu informácií s občianskou spoločnosťou na Ukrajine," poznamenal.
Spomenul aj februárové hlasovanie parlamentu, ktorý 7. februára 2019 schválil zákon o zmenách v ústave, ktoré sa týkajú strategického smerovania krajiny s cieľom získania plného členstva v Európskej únii a NATO. Zákon nadobudol účinnosť 21. februára.
Okrem toho, že Ukrajina musí splniť všetky potrebné kritériá a štandardy pre členstvo v NATO, musí čakať aj na vhodný geopolitický moment, tzv. "bielu labuť"; keď členovia NATO budú môcť prijať politické rozhodnutie a prijať Ukrajinu za člena Aliancie, vysvetlil Džerdž.
Podľa jeho slov je dôležité, aby Ukrajina mohla posilniť európske štruktúry. "NATO je s Ukrajinou silnejšie. Ak bude Ukrajina kontrolovaná Ruskom, potom Kremeľ využije plný potenciál Ukrajiny proti Európe. Teraz využíva hospodársky, geografický a ľudský potenciál Krymu proti Ukrajine a destabilizuje situáciu v oblasti Čierneho mora," uviedol.
Šéf Občianskej ligy Ukrajina-NATO zdôraznil, že na východe Ukrajiny nie je "konflikt, ale vojna". Táto skutočná rusko-ukrajinská vojna spôsobila vnútorné vysídlenie dvoch miliónov ľudí. Prezident Porošenko 20. februára 2019, počas rozpravy na Valnom zhromaždení OSN o 'Situácii na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny', povedal, že v okupovanom Donbase majú ruské ozbrojené skupiny 496 tankov. To je viac, než majú k dispozícii v Nemecku, Francúzsku, Španielsku alebo Taliansku.
"K dispozícii majú aj 938 obrnených bojových vozidiel, 128 raketových systémov a 776 ruských delostreleckých systémov vrátane samohybných. Donbas je najzamínovanejším regiónom na svete. Celkový počet okupantov je 35.000 (väčšinou ide o ruských občanov) vrátane 2100 vojakov pravidelných ruských ozbrojených síl. Celá táto technika funguje, pohybuje sa a pravidelne ostreľuje ukrajinské územie. Vyžaduje si to primeranú odpoveď ukrajinskej armády, konkrétne zapojenie paritných zariadení a vojakov, sledovanie pohybov a manévrov nepriateľa, výcvik vojakov, odpoveď na nepriateľskú streľbu," povedal Džerdž.
Nálada v spoločnosti je podľa neho rôzna, ale "väčšina ukrajinského národa je zjednotená. Rusi sú pre nás menej zrozumiteľní a sú stelesnením nepriateľa. Psychologicky to je nesmierne ťažké. Do určitej miery si zvykáme, ale nie je to tak jednoduché".
"Ak hovoríme o časti Donbasu obsadenej Rusmi, tam Rusi demontovali a previezli do Ruska väčšinu dôležitých a efektívnych podnikov a tovární... Časť podnikov - menej potrebných pre Rusko - bola zatvorená a premenená na kovový šrot... Je tam nezamestnanosť. Môžete si zarobiť len v nezákonných vojenských formáciách bojujúcich proti Ukrajine. Môžeme hovoriť o zmrazenej vojne? Na strategickej úrovni môže byť vojna zmrazená, ale v taktickej oblasti je vojna neustále v pohybe. Je tam ostreľovanie. Ostreľovači a sabotážne a prieskumné tímy operujú. Rusko verbuje a vysiela agentov na Ukrajinu. Ich činnosť zahŕňa politickú destabilizáciu, teroristické činy, výbuchy áut, sabotáže na železniciach a provokácie na etnickom a náboženskom základe," povedal Džerdž. Dodal, že podpora zo Západu je dnes významnejšia, než bola 20. februára 2014, čo je deň, keď "Rusko začalo s agresiou voči Ukrajine. Vtedy existovali len vyjadrenia obáv a výzvy na zmierenie medzi oboma stranami. Dnes Západ lepšie chápe povahu moderného Ruska a jeho hybridnej vojny".