Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu rozhodol o jeho predbežnom prepustení pre jeho podlomené zdravie Srbskí lekári, ktorí navštívili Šešelja v Haagu, tvrdia, že trpí rakovinou.
Autor TASR
Belehrad/Sarajevo 12. novembra (TASR) - Líder Srbskej radikálnej strany (SRS) Vojislav Šešelj, ktorý sa dnes po viac ako 11 rokoch strávených v Haagu vrátil do Belehradu, sa už v prvých hodinách po predbežnom prepustení z väzby z humanitárnych dôvodov nechal počuť, že pre neho je prioritou návrat do politiky, a nie terapia.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) rozhodol o jeho predbežnom prepustení v súvislosti s jeho podlomeným zdravím. Srbskí lekári, ktorí nedávno navštívili Šešelja v Haagu, tvrdia, že trpí rakovinou. Sudcovia povolili chorému Šešeljovi, aby sa vrátil do Srbska a absolvoval tam potrebnú liečbu. Tento krok však podmienili tým, že šéf SRS nebude počas pobytu na slobode vyvíjať tlak na obete a svedkov a že sa na príslušné predvolanie vráti späť do Haagu.
Vojislav Šešelj sa v srbskej metropole prezentoval ako víťaz nad haagským tribunálom a podľa tlačovej agentúry DPA konštatoval: "Brutálne ma vyhodili zo žalára. Nežiadal som o to alebo som nekládol podmienky. Len sa ma chceli čo najrýchlejšie zbaviť".
Líder srbských ultranacionalistov bol v haagskom väzení od roku 2003, keď sa dobrovoľne vzdal tribunálu. Odmietol všetky obvinenia z vojnových zločinov, vzťahujúce sa na vojnu v bývalej Juhoslávii. Nad neprimeranou dĺžkou prerokúvania jeho kauzy na pôde ICTY sa nepozastavovali v ostatných mesiacoch už iba jeho stúpenci.
Prokuratúra žiada pre Šešelja až 28 rokov väzenia. Podľa obžaloby mal Šešelj svojimi nenávistnými prejavmi podnecovať páchanie zverstiev v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a srbskej Vojvodine počas balkánskych vojen zo začiatku 90. rokov.
Obete vojnových zločinov z Bosny a Hercegoviny a pozostalí po nich reagovali na prepustenie Vojislava Šešelja s pobúrením.
"Niet spravodlivosti, zločinci sa dostávajú na slobodu. Nikto sa nestará o obete," cituje tlačová agentúra APA slová vedúcej predstaviteľky organizácie Matky zo Srebrenice Muniry Subašičovej.
Až 11 organizácií zastupujúcich obete vojnových zločinov a ich blízkych sa mieni podľa bosnianskych médií obrátiť po Šešeljovom návrate do Belehradu na generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Pan Ki-muna a osobitnú splnomocnenkyňu OSN pre nezávislých sudcov a advokátov Gabrielu Knaulovú so zámerom poukázať na dôsledky rozhodnutia ICTY.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) rozhodol o jeho predbežnom prepustení v súvislosti s jeho podlomeným zdravím. Srbskí lekári, ktorí nedávno navštívili Šešelja v Haagu, tvrdia, že trpí rakovinou. Sudcovia povolili chorému Šešeljovi, aby sa vrátil do Srbska a absolvoval tam potrebnú liečbu. Tento krok však podmienili tým, že šéf SRS nebude počas pobytu na slobode vyvíjať tlak na obete a svedkov a že sa na príslušné predvolanie vráti späť do Haagu.
Vojislav Šešelj sa v srbskej metropole prezentoval ako víťaz nad haagským tribunálom a podľa tlačovej agentúry DPA konštatoval: "Brutálne ma vyhodili zo žalára. Nežiadal som o to alebo som nekládol podmienky. Len sa ma chceli čo najrýchlejšie zbaviť".
Líder srbských ultranacionalistov bol v haagskom väzení od roku 2003, keď sa dobrovoľne vzdal tribunálu. Odmietol všetky obvinenia z vojnových zločinov, vzťahujúce sa na vojnu v bývalej Juhoslávii. Nad neprimeranou dĺžkou prerokúvania jeho kauzy na pôde ICTY sa nepozastavovali v ostatných mesiacoch už iba jeho stúpenci.
Prokuratúra žiada pre Šešelja až 28 rokov väzenia. Podľa obžaloby mal Šešelj svojimi nenávistnými prejavmi podnecovať páchanie zverstiev v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a srbskej Vojvodine počas balkánskych vojen zo začiatku 90. rokov.
Obete vojnových zločinov z Bosny a Hercegoviny a pozostalí po nich reagovali na prepustenie Vojislava Šešelja s pobúrením.
"Niet spravodlivosti, zločinci sa dostávajú na slobodu. Nikto sa nestará o obete," cituje tlačová agentúra APA slová vedúcej predstaviteľky organizácie Matky zo Srebrenice Muniry Subašičovej.
Až 11 organizácií zastupujúcich obete vojnových zločinov a ich blízkych sa mieni podľa bosnianskych médií obrátiť po Šešeljovom návrate do Belehradu na generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Pan Ki-muna a osobitnú splnomocnenkyňu OSN pre nezávislých sudcov a advokátov Gabrielu Knaulovú so zámerom poukázať na dôsledky rozhodnutia ICTY.
