Washington 2. decembra (TASR) - Bývalý americký kongresman a viceadmirál vo výslužbe Joe Sestak, ktorý je vnukom slovenského emigranta, v nedeľu oznámil, že odstupuje zo súboja o nomináciu Demokratickej strany do prezidentských volieb v roku 2020. Informovala o tom agentúra AP.

Sestak (67) ešte v júni pri ohlasovaní svojho politického zámeru dúfal, že svoje skúsenosti z armády zúročí ako demokratický prezidentský kandidát.

Avšak v nedeľu vo vyhlásení na Twitteri sa poďakoval svojim priaznivcom "za to, že mal tú česť uchádzať sa o prezidentský úrad", a oznámil koniec kandidatúry. "Končím s našou kampaňou, ktorú sme spoločne viedli," napísal.

"Nemal som tú výhodu, akou je podpora celoštátnych médií, preto je nefér žiadať od ostatných ľudí, aby mi naďalej venovali energiu a obetovali svoje prostriedky," vysvetlil Sestak.

Sestak je absolventom americkej Námornej akadémie. Niekdajší kongresman za štát Pensylvánia má za sebou 31-ročnú kariéru vo vojenskom námorníctve, vystupoval ako podporovateľ práva na interrupciu, regulácie držby zbraní i jadrovej dohody s Iránom z roku 2015. Presadzoval tiež rázne kroky proti zmene klímy i spoločenskú zodpovednosť firiem a upozorňoval na Čínu ako na geopolitickú hrozbu.

Nedávno pešo prešiel cez štát New Hampshire, aby pritiahol pozornosť na svoju kampaň. Na darcov a ďalších stúpencov Demokratickej strany však zapôsobil málo.

Podľa AFP má Sestak povesť "straníckeho outsidera", ale zároveň aj "neúnavného bojovníka". Jeho pozícia bola sťažená neskorým, júnovým zaradením medzi uchádzačov o nomináciu, ktorých je v Demokratickej strane v súčasnosti 17.

Sestak zastupoval v rokoch 2007-2011 Pensylvániu v dolnej komore Kongresu, v Snemovni reprezentantov. Dvakrát sa neúspešne uchádzal o kreslo v Senáte. Počas kampane v roku 2016 pritom prešiel sám pešo 460 kilometrov naprieč celým týmto štátom.

Sestak je držiteľom doktorátu z ekonómie, ktorý mu udelila Harvardova univerzita. Vyrastal na robotníckom predmestí Filadelfie. Jeho starý otec pochádzajúci z okolia Trnavy pracoval po emigrácii do Spojených štátov v hutníckom priemysle.