Moldavsko má 2,6-miliónov obyvateľov, leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije v ňom početná ruská menšina. V posledných rokoch má prozápadnú orientáciu, čo Moskva kritizuje.
Autor TASR
Kišiňov 27. apríla (TASR) - Ministri zahraničných vecí ôsmich severských a pobaltských krajín prisľúbili vo štvrtok Moldavsku, že ho budú naďalej podporovať v ceste k členstvu v Európskej únii. Počas svojej návštevy v Kišiňove tiež deklarovali, že pomôžu s odvracaním ruských pokusov o destabilizáciu tejto krajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
"Moldavsko sa môže spoľahnúť na plnú podporu severských a pobaltských krajín. Sme odhodlaní prispieť k stabilite, bezpečnosti a prosperite Moldavska," uvádza sa v spoločnom vyhlásení šéfov diplomacie Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Nórska a Švédska. "Vítame jasný postoj Moldavska, ktoré dôrazne odsúdilo ruskú agresiu voči Ukrajine a vzoprelo sa jej následkom," napísali ministri.
Konkrétne pripomenuli intenzívny prílev vojnových utečencov z Ukrajiny, prudko rastúcu infláciu, energetickú krízu, masívne dezinformačné pokusy a hybridné hrozby, ktorým táto krajina čelí. "V týchto ťažkých časoch stojíme pri Moldavsku," dodali ministri.
Moldavsko má 2,6-miliónov obyvateľov, leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije v ňom početná ruská menšina. V posledných rokoch má prozápadnú orientáciu, čo Moskva kritizuje.
Kišiňov požiadal vlani spolu s Ukrajinou o členstvo v EÚ. Odvtedy už viackrát obvinil Moskvu z plánovania násilného zvrhnutia vlády prostredníctvom sabotérov vydávajúcich sa za protivládnych demonštrantov. Kremeľ popiera, že sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike. Naopak obviňuje Ukrajinu a ďalšie krajiny z podnecovania nestability v separatistickom regióne Podnestersko.
Podnestersko (asi 17 percent moldavského územia) leží na hranici s Ukrajinou. V roku 1992 vyhlásilo nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V regióne žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia a pôsobí tu približne 1500 ruských vojakov - oficiálne označovaných ako mierové jednotky.
"Moldavsko sa môže spoľahnúť na plnú podporu severských a pobaltských krajín. Sme odhodlaní prispieť k stabilite, bezpečnosti a prosperite Moldavska," uvádza sa v spoločnom vyhlásení šéfov diplomacie Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Nórska a Švédska. "Vítame jasný postoj Moldavska, ktoré dôrazne odsúdilo ruskú agresiu voči Ukrajine a vzoprelo sa jej následkom," napísali ministri.
Konkrétne pripomenuli intenzívny prílev vojnových utečencov z Ukrajiny, prudko rastúcu infláciu, energetickú krízu, masívne dezinformačné pokusy a hybridné hrozby, ktorým táto krajina čelí. "V týchto ťažkých časoch stojíme pri Moldavsku," dodali ministri.
Moldavsko má 2,6-miliónov obyvateľov, leží medzi Rumunskom a Ukrajinou a žije v ňom početná ruská menšina. V posledných rokoch má prozápadnú orientáciu, čo Moskva kritizuje.
Kišiňov požiadal vlani spolu s Ukrajinou o členstvo v EÚ. Odvtedy už viackrát obvinil Moskvu z plánovania násilného zvrhnutia vlády prostredníctvom sabotérov vydávajúcich sa za protivládnych demonštrantov. Kremeľ popiera, že sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike. Naopak obviňuje Ukrajinu a ďalšie krajiny z podnecovania nestability v separatistickom regióne Podnestersko.
Podnestersko (asi 17 percent moldavského územia) leží na hranici s Ukrajinou. V roku 1992 vyhlásilo nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V regióne žijú prevažne rusky hovoriaci obyvatelia a pôsobí tu približne 1500 ruských vojakov - oficiálne označovaných ako mierové jednotky.