Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Švédsky premiér Ulf Kristersson na tlačovej konferencii vyhlásil, že sankcie Západu uvalené na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu fungujú napriek tomu, čo hovorí ruská propaganda.
Autor TASR
,aktualizované Harpsund 27. novembra (TASR) - Severské krajiny, pobaltské štáty a Poľsko sú pripravené sprísniť sankcie voči Rusku i jeho spojencom, oznámili v stredu predsedovia ich vlád na summite vo výjazdovom sídle švédskej vlády Harpsund. Potvrdili, že v najbližších mesiacoch zvýšia podporu pre Ukrajinu i jej obranný priemysel. Takisto chcú investovať do zvýšenia dostupnosti munície pre Kyjev. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Lídri krajín sa do štvrtka stretávajú v kaštieli Harpsund južne od Štokholmu na rokovania o transatlantických vzťahoch, regionálnej bezpečnostnej spolupráci aj spoločnej politike voči vojne na Ukrajine.
"Spolu s našimi spojencami sme odhodlaní posilniť naše odstrašenie a obranu... a rozšíriť sankcie proti Rusku, ako aj proti tým, ktorí umožňujú ruskú agresiu," uvádza sa vo vyhlásení Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Nórska, Poľska a Švédska. Litva sa z dôvodu formovania novej vlády na stretnutí nezúčastnila.
Švédsky premiér Ulf Kristersson na tlačovej konferencii vyhlásil, že sankcie Západu uvalené na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu fungujú napriek tomu, čo hovorí ruská propaganda.
Ruské hospodárstvo sa podľa jeho slov prepadá "hlbšie do neudržateľnej rovnováhy medzi zvyšovaním výdajov na vojnu a hladovaním zvyšku ekonomiky". Taktiež vyjadril presvedčenie, že ekonomické rezervy Ruska nevydržia naveky.
"Budeme konať, aby sme obmedzili, spochybnili a čelili agresívnemu konaniu Ruska v Baltskom mori, na Ukrajine a mimo nej," dodal Kristersson.
Severské i pobaltské krajiny, z ktorých viaceré majú spoločnú hranicu s Ruskom, patria medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny. Pomoc od týchto štátov a Poľska dosahuje podľa údajov nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) celkovú sumu 24 miliárd eur. Po Spojených štátoch ide v absolútnych číslach o druhú najvyššiu pomoc pre Kyjev.
Zvolenie Donalda Trumpa na post amerického prezidenta ale vyvolalo otázky o budúcej americkej podpore a úlohe USA v rámci Severoatlantickej aliancie. Mnoho analytikov sa domnieva, že po Trumpovej januárovej inaugurácii Európa bude musieť zvýšiť výdaje na svoju obranu i na posilnenie vojenského úsilia Ukrajiny.
"Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť. To je podmienené tým, že zintenzívnime našu spoluprácu a budeme naďalej dlhodobo podporovať Ukrajinu, ktorá bojuje za svoju aj našu bezpečnosť," uviedol v samostatnom vyhlásení švédsky premiér Ulf Kristersson.
Lídri krajín sa do štvrtka stretávajú v kaštieli Harpsund južne od Štokholmu na rokovania o transatlantických vzťahoch, regionálnej bezpečnostnej spolupráci aj spoločnej politike voči vojne na Ukrajine.
"Spolu s našimi spojencami sme odhodlaní posilniť naše odstrašenie a obranu... a rozšíriť sankcie proti Rusku, ako aj proti tým, ktorí umožňujú ruskú agresiu," uvádza sa vo vyhlásení Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Nórska, Poľska a Švédska. Litva sa z dôvodu formovania novej vlády na stretnutí nezúčastnila.
Švédsky premiér Ulf Kristersson na tlačovej konferencii vyhlásil, že sankcie Západu uvalené na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu fungujú napriek tomu, čo hovorí ruská propaganda.
Ruské hospodárstvo sa podľa jeho slov prepadá "hlbšie do neudržateľnej rovnováhy medzi zvyšovaním výdajov na vojnu a hladovaním zvyšku ekonomiky". Taktiež vyjadril presvedčenie, že ekonomické rezervy Ruska nevydržia naveky.
"Budeme konať, aby sme obmedzili, spochybnili a čelili agresívnemu konaniu Ruska v Baltskom mori, na Ukrajine a mimo nej," dodal Kristersson.
Severské i pobaltské krajiny, z ktorých viaceré majú spoločnú hranicu s Ruskom, patria medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny. Pomoc od týchto štátov a Poľska dosahuje podľa údajov nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) celkovú sumu 24 miliárd eur. Po Spojených štátoch ide v absolútnych číslach o druhú najvyššiu pomoc pre Kyjev.
Zvolenie Donalda Trumpa na post amerického prezidenta ale vyvolalo otázky o budúcej americkej podpore a úlohe USA v rámci Severoatlantickej aliancie. Mnoho analytikov sa domnieva, že po Trumpovej januárovej inaugurácii Európa bude musieť zvýšiť výdaje na svoju obranu i na posilnenie vojenského úsilia Ukrajiny.
"Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť. To je podmienené tým, že zintenzívnime našu spoluprácu a budeme naďalej dlhodobo podporovať Ukrajinu, ktorá bojuje za svoju aj našu bezpečnosť," uviedol v samostatnom vyhlásení švédsky premiér Ulf Kristersson.
