Štrasburg 4. mája (TASR) - Šiesty balík sankcií EÚ voči Rusku sa nerodil ľahko. Členovia Európskej komisie, ktorí sú na pracovnom výjazde v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu, sa podľa tlačovej agentúry AFP na sankciách dohodli v noci na stredu. Informuje o tom spravodajca TASR.

Rozšírenie doterajšieho sankčného zoznamu stanovuje postupné ukončenie európskych dovozov ruskej ropy v období šiestich až ôsmich mesiacov, do konca roku 2022. Výnimku dostali Maďarsko a Slovensko, krajiny, ktoré sú úplne závislé od dodávok ropy prúdiacej cez ropovod Družba. Obe krajiny by podľa návrhov eurokomisie mali mať možnosť nakupovať ruskú ropu aj v roku 2023.


Okrem toho eurokomisia skúma aj možnosť zavedenia okamžitých opatrení, ako je daň z prepravy ropy pre tankery.

Viaceré diplomatické zdroje pre AFP uviedli, že táto výnimka je "problematická", pretože by z nej chceli profitovať aj Bulharsko a Česko. Členské krajiny, ktoré budú v priebehu týždňa rokovať o novom sankčnom balíku, sa preto musia dohodnúť, či stačia dve výnimky, a ako zabrániť "špirále ústupkov a výnimiek", ktoré by oslabili tvrdosť sankcií.

Rusko podľa AFP vyváža dve tretiny svojej ropy do EÚ. V roku 2021 Rusko dodalo krajinám Únie 30 percent surovej ropy a 15 percent ropných produktov v sume okolo 80 miliárd dolárov.

Sankčný návrh eurokomisie tiež znamená, že k vyše tisícom jednotlivcom na čiernom zozname pribudne ďalších 58 popredných osobností ruského režimu vrátane vojakov, ktorí sa zúčastňujú na vojenskej invázii na Ukrajine.



Sankcie pozostávajú zo zákazu vstupu do priestoru Európskej únie a zmrazenia všetkých majetkov a aktív na jej území.

Na sankčnom zozname sa ocitli aj manželka, dcéra a syn hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, šéf Telekomunikačnej regulačnej agentúry Roskomnadzor Andrej Lipov a tiež hlava ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill. Komisia upozornila, že patriarcha sa stal jedným z hlavných podporovateľov vojenskej agresie proti Ukrajine.

Foto: TASR/AP

Agentúra AFP v tejto súvislosti spresnila, že patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill je dlhoročným spojencom prezidenta Vladimira Putina. Najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi –– pod jurisdikciou ktorého je vo svete, najmä však v Rusku, približne 150 miliónov veriacich –– v poslednom čase zintenzívnil svoje kázne na podporu ruskej ofenzívy na Ukrajine. Koncom februára hovoril o boji medzi "silami zla", ktoré sú proti historickej "jednote" medzi Ruskom a Ukrajinou.

Predsedníčka eurokomisia Ursula von der Leyenová v stredu pred poslancami Európskeho parlamentu uviedla, že nový návrh sankcií sa týka aj vysokopostavených vojakov a jednotlivcov, ktorí spáchali vojnové zločiny v Buči a sú zodpovední za neľudské obliehanie mesta Mariupol. Je to prvýkrát, čo EÚ chce konkrétne sankcionovať tých, ktorí sa podieľali na masakroch proti civilistom na Ukrajine.

Nový zoznam musia jednohlasne schváliť členské štáty Európskej únie.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)