V Holandsku, ktoré cez Tichý oceán násilím vysídlilo vyše pol milióna Afričanov, predstavovalo otroctvo lukratívny podnik.
Autor TASR
Brusel 25. septembra (TASR) - Rasové nerovnosti v niektorých európskych krajinách nemožno vyriešiť, ak sa nebude brať do úvahy koloniálne dedičstvo vrátane otroctva, uviedla v stredu organizácia Európska sieť proti rasizmu (ENAR) so sídlom v Bruseli, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
Správa s názvom "Prvotný hriech Európy" analyzuje historické používanie politík a legislatívy, ktoré vylučovali skupiny ľudí na základe rasy, a ich súčasné dôsledky v prípade šiestich bývalých koloniálnych mocností - Belgicka, Francúzska, Nemecka, Holandska, Portugalska a Španielska.
Tieto politiky, vyťažovanie zdrojov a vykorisťovanie pracovnej sily podľa organizácie ENAR prispeli k hospodárskemu rastu bývalých koloniálnych mocností a černochom zabránili v prístupe k bohatstvu.
V Holandsku, ktoré cez Tichý oceán násilím vysídlilo vyše pol milióna Afričanov, predstavovalo otroctvo lukratívny podnik. Činnosti s ním spojené v roku 1770 zodpovedali za 5,2 percenta HDP, píše sa v správe.
Bohatstvo Portugalska, ktoré zobchodovalo takmer šesť miliónov Afričanov, vrcholilo okolo roku 1800.
"Pri sledovaní historických dráh kolonizácie, otroctva a zneužívania (ľudí) Európou je zrejmé, že tieto hlboko zakorenené systémy zanechali trvácny dosah na socioekonomické prostredie Európy," píše sa v správe s tým, že mnohí ľudia i dnes čelia rasovej diskriminácii pri vzdelávaní, zamestnávaní, ako aj v oblasti sociálnych a finančných služieb.
Vo Francúzsku je miera chudoby ľudí afrického pôvodu 39,5 percenta, čo je viac než dvojnásobok oproti ľuďom európskeho pôvodu. Podľa zistení správy sa rasizmus a diskriminácia prejavujú aj pri schvaľovaní hypoték, vypracúvaní finančných profilov v bankách a vylúčenia na základe pobytu.
ENAR odporúča, aby finančné a bankové inštitúcie zaviedli povinné protirasistické školenia. Tie by mali absolvovať aj osoby zodpovedné za návrh a realizáciu politík sociálneho zabezpečenia.
"Pochopenie koloniálneho dedičstva má zásadný význam pri vytváraní politík, ktoré berú do úvahy historické neprávosti," píše sa v správe, podľa ktorej by akékoľvek reparácie v súvislosti s otroctvom a kolonializmom mali zohľadňovať aktuálne hospodárske podmienky a bývalé vykorisťovanie.
Správa s názvom "Prvotný hriech Európy" analyzuje historické používanie politík a legislatívy, ktoré vylučovali skupiny ľudí na základe rasy, a ich súčasné dôsledky v prípade šiestich bývalých koloniálnych mocností - Belgicka, Francúzska, Nemecka, Holandska, Portugalska a Španielska.
Tieto politiky, vyťažovanie zdrojov a vykorisťovanie pracovnej sily podľa organizácie ENAR prispeli k hospodárskemu rastu bývalých koloniálnych mocností a černochom zabránili v prístupe k bohatstvu.
V Holandsku, ktoré cez Tichý oceán násilím vysídlilo vyše pol milióna Afričanov, predstavovalo otroctvo lukratívny podnik. Činnosti s ním spojené v roku 1770 zodpovedali za 5,2 percenta HDP, píše sa v správe.
Bohatstvo Portugalska, ktoré zobchodovalo takmer šesť miliónov Afričanov, vrcholilo okolo roku 1800.
"Pri sledovaní historických dráh kolonizácie, otroctva a zneužívania (ľudí) Európou je zrejmé, že tieto hlboko zakorenené systémy zanechali trvácny dosah na socioekonomické prostredie Európy," píše sa v správe s tým, že mnohí ľudia i dnes čelia rasovej diskriminácii pri vzdelávaní, zamestnávaní, ako aj v oblasti sociálnych a finančných služieb.
Vo Francúzsku je miera chudoby ľudí afrického pôvodu 39,5 percenta, čo je viac než dvojnásobok oproti ľuďom európskeho pôvodu. Podľa zistení správy sa rasizmus a diskriminácia prejavujú aj pri schvaľovaní hypoték, vypracúvaní finančných profilov v bankách a vylúčenia na základe pobytu.
ENAR odporúča, aby finančné a bankové inštitúcie zaviedli povinné protirasistické školenia. Tie by mali absolvovať aj osoby zodpovedné za návrh a realizáciu politík sociálneho zabezpečenia.
"Pochopenie koloniálneho dedičstva má zásadný význam pri vytváraní politík, ktoré berú do úvahy historické neprávosti," píše sa v správe, podľa ktorej by akékoľvek reparácie v súvislosti s otroctvom a kolonializmom mali zohľadňovať aktuálne hospodárske podmienky a bývalé vykorisťovanie.