Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ukrajinský Inštitút národnej pamäte nedávno naznačil, že pátranie po poľských obetiach pochovaných v masových hroboch by sa mohlo obnoviť na budúci rok.
Autor TASR
Varšava 29. októbra (TASR) - Ukrajina by mala exhumovať a znovu pochovať etnických Poliakov zavraždených na jej území počas druhej svetovej vojny bez ohľadu na prebiehajúcu ruskú inváziu. V rozhovore pre denník Financial Times (FT) to uviedol poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Informovala o tom v utorok agentúra PAP, píše TASR.
Sikorski hovoril o tzv. volynskom masakre - masovej vražde približne 100.000 Poliakov i príslušníkov iných národností, ktoré spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943–44 v oblasti Volyň. Tá patrila pred druhou svetovou vojnou Poľsku, v súčasnosti je však súčasťou ukrajinského územia.
"Ľudia majú právo na kresťanský pohreb a nemá to vplyv na vojnové úsilie Ukrajiny," povedal Sikorski. Dodal, že nevidí ani dôvod, pre ktorý by sa mali blokovať exhumácie medzi krajinami, čo si navzájom pomáhajú.
FT napísal, že Sikorského výrok odráža sprísňujúci sa tón Poľska v súvislosti s historickými otázkami pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Poľsku budú konať v máji 2025.
Ukrajinský Inštitút národnej pamäte nedávno naznačil, že pátranie po poľských obetiach pochovaných v masových hroboch by sa mohlo obnoviť na budúci rok.
FT vysvetlil, že Kyjev v roku 2017 celý proces zastavil na protest proti odstráneniu ukrajinského pamätníka v Poľsku a spochybňoval rozhodnutie poľského parlamentu z roku 2016 označiť volynský masaker za genocídu.
PAP pripomenul, že ukrajinské vedenie nedávno vyjadrilo rozhorčenie v súvislosti s varovaním Varšavy, že nevyriešenie tohto historického problému môže ohroziť potenciálny vstup Ukrajiny do Európskej únie.
FT tiež uviedol, že najnovšie prieskumy verejnej mienky v Poľsku naznačujú, že dôvera poľskej verejnosti voči Ukrajine sa zhoršila: utečencov z Ukrajiny je naďalej ochotných prijať len 53 percent opýtaných, čo je najnižšia úroveň od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine vo februári 2022.
Sikorski však na margo prieskumu uviedol, že podľa jeho názoru "stále existuje solídna podpora pre pomoc Ukrajine v jej obrannej vojne proti Rusku".
Sikorski hovoril o tzv. volynskom masakre - masovej vražde približne 100.000 Poliakov i príslušníkov iných národností, ktoré spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943–44 v oblasti Volyň. Tá patrila pred druhou svetovou vojnou Poľsku, v súčasnosti je však súčasťou ukrajinského územia.
"Ľudia majú právo na kresťanský pohreb a nemá to vplyv na vojnové úsilie Ukrajiny," povedal Sikorski. Dodal, že nevidí ani dôvod, pre ktorý by sa mali blokovať exhumácie medzi krajinami, čo si navzájom pomáhajú.
FT napísal, že Sikorského výrok odráža sprísňujúci sa tón Poľska v súvislosti s historickými otázkami pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Poľsku budú konať v máji 2025.
Ukrajinský Inštitút národnej pamäte nedávno naznačil, že pátranie po poľských obetiach pochovaných v masových hroboch by sa mohlo obnoviť na budúci rok.
FT vysvetlil, že Kyjev v roku 2017 celý proces zastavil na protest proti odstráneniu ukrajinského pamätníka v Poľsku a spochybňoval rozhodnutie poľského parlamentu z roku 2016 označiť volynský masaker za genocídu.
PAP pripomenul, že ukrajinské vedenie nedávno vyjadrilo rozhorčenie v súvislosti s varovaním Varšavy, že nevyriešenie tohto historického problému môže ohroziť potenciálny vstup Ukrajiny do Európskej únie.
FT tiež uviedol, že najnovšie prieskumy verejnej mienky v Poľsku naznačujú, že dôvera poľskej verejnosti voči Ukrajine sa zhoršila: utečencov z Ukrajiny je naďalej ochotných prijať len 53 percent opýtaných, čo je najnižšia úroveň od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine vo februári 2022.
Sikorski však na margo prieskumu uviedol, že podľa jeho názoru "stále existuje solídna podpora pre pomoc Ukrajine v jej obrannej vojne proti Rusku".
