Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V celosvetovom meradle pokračoval trend nárastu výdavkov na obranu, na ktorú bolo vynaložených viac prostriedkov než za ostatných osem rokov dovedna.
Autor TASR
Štokholm 24. apríla (TASR) - Globálne výdavky na zbrojenie dosiahli v roku 2022, v ktorom Rusko napadlo Ukrajinu, nový rekord, keď vzrástli o 3,7 percenta na približne 2,24 bilióna dolárov. Uvádza sa to v správe, ktorú v pondelok zverejnil Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI).
Do uvedenej sumy je už započítaný aj faktor inflácie. Ak sa tento faktor nezohľadní, celosvetový nárast vojenských výdavkov by predstavoval až 6,5 percenta. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
V Európe podľa zistení ústavu SIPRI vzrástli vlani výdavky na zbrojenie na najvyššiu úroveň za posledných minimálne 30 rokov – o 13 percent po zarátaní inflácie –, čo bolo spôsobené najmä veľkým nárastom vojenských rozpočtov Ruska a Ukrajiny. V prípade mnohých ďalších krajín k zvýšeniu výdavkov na zbrojenie prispelo poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu a obavy o vlastnú bezpečnosť vyvolané ruskou agresiou voči Ukrajine.
V celosvetovom meradle pokračoval trend nárastu výdavkov na obranu, na ktorú bolo vynaložených viac prostriedkov než za ostatných osem rokov dovedna.
"Pokračujúci nárast globálnych vojenských výdavkov z posledných rokov je signálom, že žijeme v čoraz nebezpečnejšom svete," uviedol expert SIPRI Nan Tian.
Lídrom vo výške zbrojného rozpočtu zostávajú Spojené štáty, za ktorými nasledujú Čína a Rusko, ktoré v rebríčku SIPRI - v dôsledku vojny proti Ukrajine - postúpilo z piateho na tretie miesto.
Ukrajina vlani v dôsledku ruskej agresie zaznamenala nárast výdavkov na obranu o 640 percent, čím oproti roku 2021 postúpila z 36. na 11. miesto, uvádza sa v každoročnej správe SIPRI, ktorá obsahuje zrejme najkomplexnejší globálny súbor dát týkajúcich sa zbrojných výdavkov.
Mnohé krajiny bývalého východného bloku od roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym, zdvojnásobili výšku svojich obranných rozpočtov. V priebehu roka štáty strednej a západnej Európy minuli na obranu celkovo 345 miliárd dolárov. Po zohľadnení inflácie sa tak ich zbrojné výdavky po prvý raz opäť vyšplhali na úroveň roka 1989, keď sa skončila studená vojna.
Spojené štáty podľa SIPRI v roku 2022 zvýšili výdavky na armádu o 0,7 percenta na 877 miliárd dolárov, čo zahŕňa aj 19,9-miliardovú vojenskú pomoc Ukrajine. Podiel USA na globálnych zbrojných výdavkoch tak dosiahol 39 percent, čo je zhruba trikrát viac než v prípade Číny, ktorá v rebríčku SIPRI skončila na druhom mieste. Tretie Rusko podľa odhadov zvýšilo výdavky na armádu o 9,2 percenta na približne 86,4 miliardy dolárov.
Prvú päťku krajín s najvyššími vojenskými rozpočtami uzatvárajú India a Saudská Arábia, uvádza sa v správe Štokholmského medzinárodného inštitútu pre mierový výskum.
Do uvedenej sumy je už započítaný aj faktor inflácie. Ak sa tento faktor nezohľadní, celosvetový nárast vojenských výdavkov by predstavoval až 6,5 percenta. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
V Európe podľa zistení ústavu SIPRI vzrástli vlani výdavky na zbrojenie na najvyššiu úroveň za posledných minimálne 30 rokov – o 13 percent po zarátaní inflácie –, čo bolo spôsobené najmä veľkým nárastom vojenských rozpočtov Ruska a Ukrajiny. V prípade mnohých ďalších krajín k zvýšeniu výdavkov na zbrojenie prispelo poskytovanie vojenskej pomoci Kyjevu a obavy o vlastnú bezpečnosť vyvolané ruskou agresiou voči Ukrajine.
V celosvetovom meradle pokračoval trend nárastu výdavkov na obranu, na ktorú bolo vynaložených viac prostriedkov než za ostatných osem rokov dovedna.
"Pokračujúci nárast globálnych vojenských výdavkov z posledných rokov je signálom, že žijeme v čoraz nebezpečnejšom svete," uviedol expert SIPRI Nan Tian.
Lídrom vo výške zbrojného rozpočtu zostávajú Spojené štáty, za ktorými nasledujú Čína a Rusko, ktoré v rebríčku SIPRI - v dôsledku vojny proti Ukrajine - postúpilo z piateho na tretie miesto.
Ukrajina vlani v dôsledku ruskej agresie zaznamenala nárast výdavkov na obranu o 640 percent, čím oproti roku 2021 postúpila z 36. na 11. miesto, uvádza sa v každoročnej správe SIPRI, ktorá obsahuje zrejme najkomplexnejší globálny súbor dát týkajúcich sa zbrojných výdavkov.
Mnohé krajiny bývalého východného bloku od roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym, zdvojnásobili výšku svojich obranných rozpočtov. V priebehu roka štáty strednej a západnej Európy minuli na obranu celkovo 345 miliárd dolárov. Po zohľadnení inflácie sa tak ich zbrojné výdavky po prvý raz opäť vyšplhali na úroveň roka 1989, keď sa skončila studená vojna.
Spojené štáty podľa SIPRI v roku 2022 zvýšili výdavky na armádu o 0,7 percenta na 877 miliárd dolárov, čo zahŕňa aj 19,9-miliardovú vojenskú pomoc Ukrajine. Podiel USA na globálnych zbrojných výdavkoch tak dosiahol 39 percent, čo je zhruba trikrát viac než v prípade Číny, ktorá v rebríčku SIPRI skončila na druhom mieste. Tretie Rusko podľa odhadov zvýšilo výdavky na armádu o 9,2 percenta na približne 86,4 miliardy dolárov.
Prvú päťku krajín s najvyššími vojenskými rozpočtami uzatvárajú India a Saudská Arábia, uvádza sa v správe Štokholmského medzinárodného inštitútu pre mierový výskum.
