Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rusko disponuje najväčším jadrovým arzenálom s celkovo 5977 hlavicami, čo je o približne 550 viac, než majú Spojené štáty (5428). Obe krajiny vlastnia vyše 90 percent z nukleárnych hlavíc na svete.
Autor TASR
Štokholm 13. júna (TASR) – Celosvetový počet jadrových zbraní v najbližších rokoch podľa očakávaní porastie po prvý raz od konca studenej vojny. Nebezpečenstvo ich použitia je pritom najvyššie za celé desaťročia, uviedol v pondelok Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI). TASR informácie prevzala z agentúr Reuters a DPA.
Ruská invázia na Ukrajinu a západná podpora Kyjeva zvýšili napätie medzi deviatimi krajinami sveta, ktoré majú jadrové zbrane, píše sa tiež v správe SIPRI.
Hoci počet nukleárnych zbraní v období od januára 2021 do januára 2022 mierne klesol, podľa inštitútu môže prvýkrát za niekoľko desaťročí začať znovu rásť, ak jadrové veľmoci nepodniknú okamžité opatrenia.
"Všetky štáty s jadrovými zbraňami zvyšujú alebo modernizujú svoje arzenály a väčšina z nich zostruje nukleárnu rétoriku a úlohu, ktorú jadrové zbrane zohrávajú v ich vojenských stratégiách," uviedol riaditeľ programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia Wilfred Wan.
"Je to veľmi znepokojujúci trend," zdôraznil vo výročnej správe.
Rusko disponuje najväčším jadrovým arzenálom s celkovo 5977 hlavicami, čo je o približne 550 viac, než majú Spojené štáty (5428). Obe krajiny vlastnia vyše 90 percent z nukleárnych hlavíc na svete.
Inštitút medzi štáty s jadrovými zbraňami zaraďuje aj Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čínu, Indiu, Pakistan, Izrael a Severnú Kóreu. Všetky jadrové mocnosti podľa správy vyvinuli alebo nasadili nové zbraňové systémy – alebo to aspoň avizovali.
Žiadna z týchto krajín pritom nemá v úmysle sa jadrových zbraní vzdávať. Čína napríklad v súčasnosti značne rozširuje nukleárny arzenál a Británia v roku 2021 oznámila, že zvyšuje hornú hranicu celkového počtu hlavíc.
SIPRI v správe informuje, že celkový počet nukleárnych hlavíc sa od januára 2021 do januára 2022 znížil z 13.080 na 12.705. Odhadom 3732 z nich je umiestnených na raketách a lietadlách a približne 2000, takmer výhradne patriacich Rusku alebo USA, je udržiavaných v stave vysokej pohotovosti.
"Vzťahy medzi svetovými veľmocami sa ešte viac zhoršili v čase, keď sú ľudstvo a naša planéta vystavené radu závažných a naliehavých spoločných výziev, ktoré možno riešiť len medzinárodnou spoluprácou," uviedol predseda správnej rady SIPRI, bývalý švédsky premiér Stefan Löfven.
Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (USA, Rusko, Británia, Francúzsko a Čína) začiatkom tohto roka potvrdilo, že chcú prijať opatrenia proti ďalšiemu šíreniu jadrových zbraní. "Zdôrazňujeme, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a že nesmie byť nikdy vedená," uvádzalo sa v ich spoločnom vyhlásení.
SIPRI však konštatuje, že všetky tieto krajiny svoje jadrové arzenály odvtedy rozšírili alebo modernizovali. Rusko počas svojej vojny na Ukrajine dokonca otvorene pohrozilo možným použitím nukleárnych zbraní.
Ruská invázia na Ukrajinu a západná podpora Kyjeva zvýšili napätie medzi deviatimi krajinami sveta, ktoré majú jadrové zbrane, píše sa tiež v správe SIPRI.
Hoci počet nukleárnych zbraní v období od januára 2021 do januára 2022 mierne klesol, podľa inštitútu môže prvýkrát za niekoľko desaťročí začať znovu rásť, ak jadrové veľmoci nepodniknú okamžité opatrenia.
"Všetky štáty s jadrovými zbraňami zvyšujú alebo modernizujú svoje arzenály a väčšina z nich zostruje nukleárnu rétoriku a úlohu, ktorú jadrové zbrane zohrávajú v ich vojenských stratégiách," uviedol riaditeľ programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia Wilfred Wan.
"Je to veľmi znepokojujúci trend," zdôraznil vo výročnej správe.
Rusko disponuje najväčším jadrovým arzenálom s celkovo 5977 hlavicami, čo je o približne 550 viac, než majú Spojené štáty (5428). Obe krajiny vlastnia vyše 90 percent z nukleárnych hlavíc na svete.
Inštitút medzi štáty s jadrovými zbraňami zaraďuje aj Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čínu, Indiu, Pakistan, Izrael a Severnú Kóreu. Všetky jadrové mocnosti podľa správy vyvinuli alebo nasadili nové zbraňové systémy – alebo to aspoň avizovali.
Žiadna z týchto krajín pritom nemá v úmysle sa jadrových zbraní vzdávať. Čína napríklad v súčasnosti značne rozširuje nukleárny arzenál a Británia v roku 2021 oznámila, že zvyšuje hornú hranicu celkového počtu hlavíc.
SIPRI v správe informuje, že celkový počet nukleárnych hlavíc sa od januára 2021 do januára 2022 znížil z 13.080 na 12.705. Odhadom 3732 z nich je umiestnených na raketách a lietadlách a približne 2000, takmer výhradne patriacich Rusku alebo USA, je udržiavaných v stave vysokej pohotovosti.
"Vzťahy medzi svetovými veľmocami sa ešte viac zhoršili v čase, keď sú ľudstvo a naša planéta vystavené radu závažných a naliehavých spoločných výziev, ktoré možno riešiť len medzinárodnou spoluprácou," uviedol predseda správnej rady SIPRI, bývalý švédsky premiér Stefan Löfven.
Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (USA, Rusko, Británia, Francúzsko a Čína) začiatkom tohto roka potvrdilo, že chcú prijať opatrenia proti ďalšiemu šíreniu jadrových zbraní. "Zdôrazňujeme, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a že nesmie byť nikdy vedená," uvádzalo sa v ich spoločnom vyhlásení.
SIPRI však konštatuje, že všetky tieto krajiny svoje jadrové arzenály odvtedy rozšírili alebo modernizovali. Rusko počas svojej vojny na Ukrajine dokonca otvorene pohrozilo možným použitím nukleárnych zbraní.
