Boje medzi arménskymi separatistami a azerbajdžanskou armádou, ktoré v Náhornom Karabachu prebiehajú od nedele, si už vyžiadali desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Autor TASR
,aktualizované Paríž 28. septembra (TASR) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v pondelok oznámil, že arménska vláda ho požiadala, aby urýchlene zasiahol v súvislosti s konfliktom v regióne Náhorný Karabach. Informovala o tom agentúra DPA.
Arménsko súd požiadalo, aby v súvislosti s Azerbajdžanom uplatnil dočasné pravidlo súdu č. 39, informoval ESĽP na svojej oficiálnej webovej stránke.
Toto opatrenie zahŕňa ukončenie vojenských útokov na civilné osídlenie pozdĺž kontaktnej línie, zastavenie útokov bez jasného cieľa a zastavenie útokov na civilné obyvateľstvo, objekty a osídlenie.
ESĽP so sídlom v Štrasburgu sa podľa svojich vyjadrení žiadosťou Arménska zaoberá.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) podľa diplomatických zdrojov vyvíja intenzívne diplomatické úsilie s cieľom stabilizovať sporný región Náhorný Karabach.
Do tohto úsilia je podľa zdrojov zapojená kontaktná skupina OBSE pozostávajúca z diplomatov z Francúzska, Ruska a USA - známa ako Minská skupina OBSE - i Andrzej Kasprzyk, osobný predstaviteľ úradujúceho predsedu OBSE pre konflikt riešený Minskou skupinou.
Zapojenie Kasprzyka i Minskej skupiny potvrdil diplomatický zdroj z Albánska, ktoré je tento rok predsedníckou krajinou OBSE.
Boje medzi arménskymi separatistami a azerbajdžanskou armádou, ktoré v Náhornom Karabachu prebiehajú od nedele, si už vyžiadali desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Azerbajdžan v reakcii na boje vyhlásil stanné právo, platiace od pondelka, a tiež nočný zákaz vychádzania (od 21.00 h do 06.00 h) v hlavnom meste Baku a niekoľkých ďalších mestách a okresoch, ktoré sú blízkosti frontovej línie v Náhornom Karabachu.
Náhorný Karabach (Náhorná karabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska. O územie Náhorného Karabachu, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, vedú Arménsko a Azerbajdžan dlhoročný spor.
Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) by mala v utorok mimoriadne zasadnúť za zatvorenými dverami v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu, informovala v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
O mimoriadne zasadnutie požiadali Francúzsko a Nemecko. Ďalší európski členovia rady - Belgicko, Británia a Estónsko - tento krok podporujú, uviedli diplomatické zdroje.
BR OSN má celkovo päť stálych a desať nestálych členov. Stáli členovia - Británia, Čína, Francúzsko, Rusko a Spojené štáty - boli určení už na konci druhej svetovej vojny.
Valné zhromaždenie OSN každý rok volí nových päť nestálych členov na dvojročné obdobie. Nestálymi členmi sú v súčasnosti Belgicko, Dominikánska republika, Estónsko, Indonézia, Juhoafrická republika, Nemecko, Niger, Svätý Vincent a Grenadíny, Tunisko a Vietnam.
Arménsko súd požiadalo, aby v súvislosti s Azerbajdžanom uplatnil dočasné pravidlo súdu č. 39, informoval ESĽP na svojej oficiálnej webovej stránke.
Toto opatrenie zahŕňa ukončenie vojenských útokov na civilné osídlenie pozdĺž kontaktnej línie, zastavenie útokov bez jasného cieľa a zastavenie útokov na civilné obyvateľstvo, objekty a osídlenie.
ESĽP so sídlom v Štrasburgu sa podľa svojich vyjadrení žiadosťou Arménska zaoberá.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) podľa diplomatických zdrojov vyvíja intenzívne diplomatické úsilie s cieľom stabilizovať sporný región Náhorný Karabach.
Do tohto úsilia je podľa zdrojov zapojená kontaktná skupina OBSE pozostávajúca z diplomatov z Francúzska, Ruska a USA - známa ako Minská skupina OBSE - i Andrzej Kasprzyk, osobný predstaviteľ úradujúceho predsedu OBSE pre konflikt riešený Minskou skupinou.
Zapojenie Kasprzyka i Minskej skupiny potvrdil diplomatický zdroj z Albánska, ktoré je tento rok predsedníckou krajinou OBSE.
Boje medzi arménskymi separatistami a azerbajdžanskou armádou, ktoré v Náhornom Karabachu prebiehajú od nedele, si už vyžiadali desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Azerbajdžan v reakcii na boje vyhlásil stanné právo, platiace od pondelka, a tiež nočný zákaz vychádzania (od 21.00 h do 06.00 h) v hlavnom meste Baku a niekoľkých ďalších mestách a okresoch, ktoré sú blízkosti frontovej línie v Náhornom Karabachu.
Náhorný Karabach (Náhorná karabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska. O územie Náhorného Karabachu, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, vedú Arménsko a Azerbajdžan dlhoročný spor.
Bezpečnostná rada OSN má v utorok mimoriadne zasadnúť v súvislosti s Náhorným Karabachom
Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) by mala v utorok mimoriadne zasadnúť za zatvorenými dverami v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu, informovala v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
O mimoriadne zasadnutie požiadali Francúzsko a Nemecko. Ďalší európski členovia rady - Belgicko, Británia a Estónsko - tento krok podporujú, uviedli diplomatické zdroje.
BR OSN má celkovo päť stálych a desať nestálych členov. Stáli členovia - Británia, Čína, Francúzsko, Rusko a Spojené štáty - boli určení už na konci druhej svetovej vojny.
Valné zhromaždenie OSN každý rok volí nových päť nestálych členov na dvojročné obdobie. Nestálymi členmi sú v súčasnosti Belgicko, Dominikánska republika, Estónsko, Indonézia, Juhoafrická republika, Nemecko, Niger, Svätý Vincent a Grenadíny, Tunisko a Vietnam.