Bratislava 29. júna (TASR) - Európska únia (EÚ) bola vytvorená Zmluvou o založení EÚ, podpísanou v roku 1992 v Maastrichte s platnosťou od 1. októbra 1993. Na trojetapovom pláne zriadiť Hospodársku a menovú úniu sa dohodli hlavy štátov a vlád Európskeho spoločenstva v Madride 15. júna 1989. TASR prináša výberovú chronológiu summitov EÚ od jej vzniku.


1. 21. - 22. júna 1993 - Kodaň/Dánsko

Hlavnými témami schôdzky boli doriešenie procesu integrácie a rozširovanie EÚ s ohľadom na politiku zamestnanosti a sociálnu sféru.



2. 25. - 26. júna 1994 - ostrov Korfu/Grécko

Účastníci summitu požiadali Európsku komisiu, aby vypracovala stratégiu pre ďalšie rozširovanie únie. Británia zablokovala voľbu belgického premiéra Jeana-Luca Dehaena na post predsedu Európskej komisie.



3. 9. - 10. decembra 1994 - Essen/Nemecko

Na stretnutí sa rozhodlo o začatí spolupráce v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Účastníci summitu prerokovali aj problémy plynúce z rozhodnutia zintenzívniť vzťahy s krajinami strednej a východnej Európy. Za Slovensko sa na summite zúčastnil premiér Jozef Moravčík a minister zahraničných vecí Eduard Kukan.



4. 15. - 16. decembra 1995 - Madrid/Španielsko

Účastníci stretnutia vyzvali Európsku komisiu, aby zaujala oficiálne stanovisko k vstupu kandidátskych krajín do EÚ. Jednou z ústredných tém rokovania bola európska mena a dohoda, že nová mena ponesie názov euro.



5. 13. - 14. decembra 1996 - Dublin/Írsko

Hlavnými témami vzájomných rokovaní štátnikov z európskej pätnástky bolo zavedenie spoločnej meny, boj proti organizovanému zločinu a obchodu s drogami a vytýčenie zásad novej dohody, ktorá mala modifikovať a nahradiť pôvodnú Maastrichtskú zmluvu. Za Slovensko sa na summite zúčastnil premiér Vladimír Mečiar a minister zahraničných vecí Pavol Hamžík.



6. 12. - 13. decembra 1997 - Luxemburg/Luxembursko

Európska únia sa rozhodla odštartovať rozhovory o najväčšom rozšírení vo svojej histórii so všetkými 11 kandidátmi 30. marca 1998. Skutočné rozhovory o rozšírení pokračovali v apríli 1998 so šiestimi krajinami - Českou republikou, Slovinskom, Estónskom, Poľskom, Maďarskom a Cyprom, ktoré tvorili tzv. luxemburskú skupinu kandidátskych krajín. Slovensko na stretnutí zastupovali premiér Vladimír Mečiar a ministerka zahraničných vecí Zdenka Kramplová.



7. 15. - 16. júna 1998 - Cardiff/Veľká Británia

Summit EÚ otvoril britský premiér Tony Blair varovaním, že svetové hospodárstvo zápasí s najväčším rizikom za posledné dve desaťročia. Francúzsky premiér Lionel Jospin účastníkov summitu upozornil, že musia urýchlene zhodnotiť riziko, ktoré predstavuje krízový vývoj japonského hospodárstva.



8. 10. - 11. decembra 1999 - Helsinki/Fínsko

Na účastníkov summitu čakali dve kľúčové rozhodnutia - o rozšírení európskej pätnástky o všetky postkomunistické krajiny, ktoré si podali prihlášku za člena EÚ, a rozhodnutie o vytvorení vlastnej vojenskej jednotky, ktorá by umožnila riešiť krízové situácie aj bez účasti USA. Za Slovensko sa na stretnutí zúčastnili premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan.



9 .23. - 24. marca 2000 - Lisabon/Portugalsko

Predstavitelia členských štátov únie sa stretli na mimoriadnom summite, ktorého hlavnými bodmi boli otázky zamestnanosti, telekomunikácií, obchodu, reforma EÚ, situácia na Balkáne a problémy európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Lídri 15 členských krajín EÚ schválili ambiciózny plán oživenia európskej ekonomiky a jej priblíženia sa k úrovni, na ktorej sa nachádzalo hospodárstvo USA. Plán prešiel do dejín pod názvom lisabonská stratégia.



10. 7. - 11. decembra 2000 - Nice/Francúzsko

Šéfovia štátov a vlád európskej pätnástky sústredili hlavnú pozornosť na inštitucionálnu reformu únie, nevyhnutnú pre rozšírenie EÚ. Európski lídri vyslovili predpoklad, že nové členské krajiny sa zúčastnia na voľbách do Európskeho parlamentu už v roku 2004. Členské krajiny súhlasili s tým, aby od roku 2005 mal každý štát po jednom komisárovi a neskôr, ako sa únia rozšíri na 27 členov, sa malo rozhodnúť ako ďalej. Za Slovensko sa na summite zúčastnil premiér Mikuláš Dzurinda.



11. 14. - 15. decembra 2001 - Brusel/Belgicko

Európska únia vymenovala Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín, ktoré mohli uzavrieť prístupové rokovania do konca roka 2002. Summit schválil tzv. Laekenskú deklaráciu, ktorá zvolala od 1. marca 2002 Konvent o budúcnosti Európy. Ten sa zaoberal prípravou budúcej reformy európskych inštitúcií.



12. 12. - 13. decembra 2002 - Kodaň/Dánsko

Historický summit EÚ v dánskej metropole otvoril cestu pre prijatie desiatich nových krajín, vrátane Slovenska. Okrem konečného účtu za najväčšie rozšírenie EÚ v histórii bol jednou z hlavných tém summitu aj dátum začatia prístupových rokovaní s Tureckom. Väčšina krajín únie sa priklonila k roku 2005. Slovenskú delegáciu viedol na rokovaniach premiér Mikuláš Dzurinda.



13. 16. apríla 2003 - Atény/Grécko

Lídri pätnástich členských štátov EÚ a desiatich kandidátskych krajín na neformálnom stretnutí slávnostne podpísali pod historickou Akropolou zmluvy o pristúpení nových členov k EÚ. Za SR podpísali dokument premiér Mikuláš Dzurinda a prezident Rudolf Schuster. Schôdzku využili aj na diskusiu o rozšírenej Európe a o situácii v Iraku.



14. 19. - 21. júna 2003 - Porto Karras/Solún/Grécko

Hlavnými témami stretnutia lídrov 25 krajín rozšírenej EÚ, medzi ktorými bol aj slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, bol návrh európskej ústavy, imigračná politika, vzťahy s Balkánom a USA, ako aj situácia v Iraku a na Blízkom východe. Predseda Konventu o budúcnosti EÚ Valéry Giscard d'Estaing predstavil na summite návrh európskej ústavy.



15. 17. - 18. júna 2004 - Brusel/Belgicko

Účastníci summitu dosiahli dohodu o európskej ústave. Nepodarilo sa dohodnúť na osobe nového predsedu Európskej komisie po odchádzajúcom Romanovi Prodim. Po prvý raz sa na vrcholnej schôdzke už ako plnohodnotní členovia Európskej rady zúčastnili premiéri desiatich nových krajín, vrátane predsedu slovenskej vlády Mikuláša Dzurindu.



16. 29. júna 2004 - Brusel/Belgicko

Na mimoriadnom summite EÚ vymenovali predstavitelia únie za nového predsedu Európskej komisie portugalského premiéra Josého Manuela Barrosa. Európskym ministrom zahraničných vecí sa stal španielsky politik, socialista Javier Solana.



17. 15. - 17. júna 2005 - Brusel/Belgicko

Summit lídrov EÚ rozhodoval o dvoch mimoriadne zložitých otázkach - budúcnosti európskej ústavy po jej odmietnutí vo Francúzsku a Holandsku, a o novom finančnom výhľade EÚ na roky 2007-2013. Ani v jednej oblasti nedospelo 25 členských krajín únie k zhode. Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda presadzoval pokračovanie ratifikácie, ale nebol ani proti odloženiu ratifikačného procesu v krajinách, ktoré na schválenie ústavy potrebujú viac času.



18. 15. - 16. júna 2006 - Brusel/Belgicko

Európski lídri hľadali východisko zo situácie, v ktorej sa ocitla EÚ po odmietnutí európskej ústavnej zmluvy holandskými a francúzskymi voličmi, ďalším rozširovaním únie a jej absorpčnou kapacitou, ale aj čoraz pálčivejšou problematikou ilegálnej migrácie. Za SR sa na schôdzke zúčastnili minister zahraničných vecí Eduard Kukan a premiér Mikuláš Dzurinda. Lídri európskej dvadsaťpäťky stanovili za definitívny termín na rozhodnutie o európskej ústave rok 2008.



19. 8. - 9. marca 2007 - Brusel/Belgicko

Účastníci vrcholnej schôdzky členských krajín EÚ venovali hlavnú pozornosť energetickej politike a boju proti klimatickým zmenám. Nemecké predsedníctvo navrhlo, aby EÚ do roku 2020 zvýšila podiel energie z obnoviteľných zdrojov o 20 percent. Európski lídri sa súčasne zaviazali, že do roku 2020 znížia emisie skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s rokom 1990.



20. 13. decembra 2007 - Lisabon/Portugalsko

V portugalskej metropole sa zišli premiéri a prezidenti členských krajín Európskej únie, aby slávnostne podpísali novú, tzv. Reformnú zmluvu, ktorá nahradila pôvodne plánovanú, avšak neskôr Francúzmi a Holanďanmi odmietnutú euroústavu. Zmluva novelizovala dve prelomové dohody: Rímsku zmluvu z roku 1957, na základe ktorej vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, a Maastrichtskú zmluvu z roku 1991, ktorou bola vytvorená EÚ a bola základom pre budúcu spoločnú menu euro. SR zastupovali premiér Robert Fico s ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom.



21. 16. - 17. októbra 2008 - Brusel/Belgicko

Členské krajiny EÚ sa počas summitu dohodli na spoločnom postupe pri zvládaní finančnej krízy. Súčasťou dohodnutého koordinovaného postupu sa stalo zaistenie dostatočnej likvidity pre finančné inštitúcie, garantovanie medzibankových pôžičiek či pripravenosť zabrániť pádu bánk prostredníctvom vhodných prostriedkov vrátane rekapitalizácie. Európska únia takisto vyjadrila odhodlanie dodržať svoje ambiciózne záväzky v oblasti energetiky a klimatických zmien.



22. 19. - 20. marca 2009 - Brusel/Belgicko

Summitu EÚ dominovala debata o hospodárskej a finančnej kríze, energetickej bezpečnosti, klimatických zmenách a Východnom partnerstve. Európska únia prisľúbila viac ako 100 miliárd dolárov (74 miliárd eur) nových pôžičiek pre Medzinárodný menový fond, ktorý finančne vypomáhal krajinám v boji proti globálnej kríze. EÚ zároveň vyzvala krajiny G20, aby finančnú pomoc zdvojnásobili. Lídri únie súhlasili aj s tým, aby na 50 miliárd dolárov bola zdvojnásobená pomoc pre členov EÚ, ktorí nepoužívajú euro. Slovensko na summite zastupoval premiér Robert Fico, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister financií Ján Počiatek.



23. 16. septembra 2010 - Brusel/Belgicko

Na stretnutí rezonovali oficiálne témy hospodárskeho riadenia, vzťahov únie so strategickými partnermi; diskutovalo sa aj o rómskom probléme v Európe, ktorý eskaloval vyhosťovaním Rómov z Francúzska. Slovensko na summite zastupovala premiérka Iveta Radičová.



24. 28. - 29. októbra 2010 - Brusel/Belgicko

Zlomovým momentom summitu EÚ bolo otvorené pomenovanie problémov a dohoda na nevyhnutných riešeniach, ktoré zabezpečia stabilitu európskej ekonomiky a minimalizovanie rizika budúcich finančných kríz. Po skončení rokovania lídrov EÚ to v Bruseli vyhlásila slovenská premiérka Iveta Radičová.



25. 24. marca 2011 - Brusel/Belgicko

Slovensko na pravidelnom zasadnutí Európskej rady zastupovala premiérka Iveta Radičová. Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) mal byť poslednou možnosťou a séria opatrení, ktorá bola výsledkom ročnej snahy EÚ, mala zabrániť, aby sa z neho využil na pôžičky čo i len eurocent. Portugalsko, ktoré sa v ostatných dňoch ocitlo v politickej kríze, pod vedením dosluhujúcej vlády Josého Sócratesa zatiaľ o pomoc z Európskeho finančného stabilizačného nástroja nepožiadalo.



26. 23. - 24. júna 2011 - Brusel/Belgicko

Lídri 27 členských krajín EÚ v prvý deň zasadania Európskej rady v Bruseli oficiálne súhlasili s druhým balíkom finančnej pomoci, ktorý má zachrániť rozsiahlo zadlžené Grécko. Oficiálne tiež ukončili proces prístupových rokovaní s Chorvátskom. Slovensko zastupovala na schôdzke premiérka Iveta Radičová.



27. 21. júla 2011 - Brusel/Belgicko

Na mimoriadnom summite sa stretli lídri 17 členských štátov eurozóny. Rokovali o spôsoboch zníženia dlhovej záťaže Grécka a hľadali riešenie, ktoré by neviedlo k vyhláseniu bankrotu gréckeho štátu. Predstavitelia členských štátov eurozóny sa taktiež dohodli, že zvýšia sumu svojho garančného fondu zo 440 miliárd eur na 780 miliárd eur. Keďže Grécko, Portugalsko a Írsko sú momentálne odkázané na medzinárodnú finančnú pomoc a nemožno s nimi rátať ako s poskytovateľmi finančných prostriedkov a záruk, zostala reálna výška EFSF na úrovni 726 miliárd eur.



28. 23. októbra 2011 - Brusel/Belgicko

Dvojsummit Európskej únie (EÚ) a eurozóny v belgickom Bruseli nepriniesol zlomové momenty z hľadiska riešenia dlhovej a finančnej krízy v Európe. Za SR sa na ňom zúčastnila premiérka Iveta Radičová, ktorá dostala poverenie od prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Národná rada SR 11. októbra 2011 neratifikovala dohodu o úprave úverovej kapacity a rozšírení právomocí EFSF. Za záchranný mechanizmus zahlasovalo len 55 poslancov, potrebných bolo minimálne 76 hlasov. Hlasovanie o rozšírení eurovalu na pôde Národnej rady SR bolo spojené s hlasovaním o dôvere vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá tým padla. Slovensko ako posledná krajina eurozóny 13. októbra 2011 na druhýkrát schválila posilnenie dočasného eurovalu (EFSF).



29. 26. októbra 2011 - Brusel/Belgicko

Slovenská premiérka Iveta Radičová vstúpila desať minút po 18. hodine do rokovacej miestnosti v budove Justus Lipsius v Bruseli, kde sídli Európska rada. Diplomati sa tam zišli na mimoriadnom summite EÚ za účelom zabrániť najhoršiemu scenáru - spochybneniu existencie menovej únie a významu spoločnej meny. Slovensku sa ako jedinej členskej krajine eurozóny podarilo vybaviť výnimku z účasti na navýšení druhého záchranného programu pre Grécko. Ten bol po nočnom summite eurozóny navýšený z pôvodných 109 miliárd eur, dohodnutých v lete, na súčasných 130 miliárd eur. Slovensko sa však na doplácaní rozdielu vo výške 21 miliárd eur nezúčastní ani jediným centom. Po deväťhodinovom nočnom maratóne sa zrodila dlho očakávaná dohoda, vytvárajúca záchranný mechanizmus pre dlhovou krízou postihnutú eurozónu.



30. 8. - 9. decembra 2011 - Brusel/Belgicko

Európska únia nezískala podporu všetkých svojich 27 členských štátov na úprave Lisabonskej zmluvy už počas prebiehajúceho summitu EÚ. Summit EÚ eurobondy neschválil, uviedla slovenská premiérka Iveta Radičová, vznikla ale dohoda o koordinovanom postupe pri predaji dlhopisov. Dohoda "dvadsaťsedmičky" stroskotala na požiadavkách britského premiéra Davida Camerona, ktorým nechcelo ustúpiť Nemecko a Francúzsko. Na okraj zasadnutia Európskej rady podpísali chorvátsky prezident Ivo Josipovič a predsedníčka vlády Jadranka Kosorová s prezidentmi a predsedami vlád štátov EÚ Zmluvu o pristúpení Chorvátska k Európskej únii. Za Slovenskú republiku prístupovú zmluvu podpísala predsedníčka vlády Iveta Radičová. Predstavitelia EÚ odmietli udeliť štatút kandidátskej krajiny Srbsku.



31. 30. januára 2012 - Brusel/Belgicko

Európski lídri na mimoriadnom summite dosiahli dohodu na novej medzivládnej fiškálnej zmluve. V rámci diskusie o novej fiškálnej zmluve schválili v Bruseli všetko, čo mali predpripravené. Po skončení mimoriadneho summitu to vyhlásila premiérka SR Iveta Radičová, pričom potvrdila, že k novej dohode sa pripojili všetky krajiny EÚ s výnimkou Veľkej Británie a Českej republiky. Pokiaľ úspešne prebehne ratifikácia v jednotlivých krajinách, mali by sa zaviesť nové pravidlá o vyrovnanom rozpočte, automatický mechanizmus na zavedenie nevyhnutných korekčných opatrení, pravidlo neakumulovať dlhy mimo účtu verejnej správy, povinnosť podávania predbežných správ o emisiách dlhopisov členských štátov či organizácia pravidelných stretnutí lídrov eurozóny najmenej dvakrát ročne. Na eurosummitoch by sa pritom mali zúčastňovať aj tie nečlenské krajiny eurozóny, ktoré ratifikujú novú zmluvu a budú tak môcť spolurozhodovať o všetkom dôležitom, zdôraznila Radičová.



32. 1. - 2. marca 2012 – Brusel/Belgicko

Summit sa zaoberal otázkou rozšírenia Schengenskej zóny, schváleniu štatútu kandidátskej krajiny pre Srbsko. SR na summite zastupovala premiérka Iveta Radičová. Počas summitu európskych lídrov podpísala 2. marca za Slovensko Zmluvu o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskej a menovej únii, teda novú medzivládnu dohodu o prísnejších rozpočtových pravidlách. Okrem členských krajín eurozóny sa k nej pripoja aj ostatné členské štáty Európskej únie (EÚ) s výnimkou Českej republiky a Veľkej Británie. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy bude podľa očakávania zastávať túto funkciu aj ďalších 30 mesiacov - do konca roka 2014. Rozhodli o tom európski lídri na summite Európskej únie.



33. 23. - 24. mája 2012 - Brusel/Belgicko

Iniciatívy na podporu rastu európskej ekonomiky boli hlavnou témou neformálneho zasadnutia Európskej rady v Bruseli, na ktoré odcestoval premiér Robert Fico (Smer-SD). Diskusia európskych lídrov mala zväčša všeobecný charakter a podľa jej priebehu sa nedá očakávať, že by sa Európska únia (EÚ) v krátkom čase vedela dohodnúť na konkrétnych silných prorastových opatreniach. Len nedávno dohodnutá fiškálna zmluva sa podľa Fica už nebude otvárať, nový francúzsky prezident Francois Hollande na summite iba konštatoval, že má záujem aj o dodatočný Pakt rastu. Spustenie nástupcu dočasného eurovalu, Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), sa naďalej očakáva od 1. júla 2012. V tejto súvislosti však musí Slovensko schváliť špeciálny zákon, ktorý je dôležitý na aplikáciu tohto mechanizmu v praxi.



34. 18. - 19. októbra 2012 - Brusel/Belgicko

Politickí lídri sa definitívne dohodli na vytvorení bankovej únie. Legislatívny rámec spoločného dohľadu nad bankami v eurozóne sa má vytvoriť do konca roka 2012. Ešte pred summitom EÚ sa predsedovia vlád krajín V4 stretli s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom. SR zastupoval premiér SR Robert Fico.



35. 22. - 23- novembra 2012 - Brusel/Belgicko

Premiéri a prezidenti, ktorí sa zúčastnili na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli, zameranom na tvorbu sedemročného rozpočtu Únie, v noci krátko po polnoci prerušili svoje rokovania. SR zastupoval predseda vlády SR Robert Fico. Mimoriadny summit Európskej únie (EÚ) o dlhodobom rozpočte na roky 2014 až 2020 sa druhý deň rokovaní skončil bez dohody európskych lídrov na jeho finálnej podobe. Dôvodom boli neprekonateľné názorové rozdiely o výške škrtov v dlhodobom rozpočte.



36. 13. - 14. decembra 2012 - Brusel/Belgicko

Na summite Európskej únie (EÚ) boli prijaté vážne rozhodnutia o ďalšom prehlbovaní európskej integrácie. Po skončení rokovania európskych lídrov to vyhlásil premiér SR Robert Fico. Oblasť vytváranie bankovej únie je podľa neho po dohode o vytvorení spoločného bankového dohľadu rozbehnutá veľmi dobre, európska integrácia však musí pokračovať ďalej. EÚ sa v poslednom čase posunula aj v oblasti koordinácie rozpočtových politík, keď bol prijatý tzv. fiškálny pakt nútiaci signatárov výrazne ozdravovať verejné financie.



37. 7. - 8. februára 2013 - Brusel/Belgicko

Rokovanie lídrov Európskej únie, ktoré sa skončilo takmer po 24 hodinách bolo ťažké, ale veľmi úspešné pre Slovensko. Po schválení dohody ohľadom rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020 to uviedol premiér SR Robert Fico. Výdavkový strop na uvedené obdobie predstavuje približne 960 miliárd eur, čo je jedno percento hrubého národného produktu EÚ. Jednou z priorít bolo udržanie financií pre politiku súdržnosti, čo predstavuje najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ. SR dostane v nadchádzajúcom sedemročnom období 13,1 miliardy eur vyjadrené v cenách z roku 2011.

Foto: TASR/AP

14. - 15. marca 2013 - Brusel/Belgicko

Európski lídri, ktorí sa stretli na dvojdňovom summite v Bruseli, hovorili aj o reakcii na požiadavky Európskeho parlamentu (EP) týkajúce sa zatiaľ neschváleného viacročného rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020. Na summite schválili Cypru záchranný úver vo výške 10 miliárd eur. Jednou z podmienok finančnej pomoci je však výber jednorazového poplatku z bankových vkladov. Konkrétne, budúci veritelia navrhujú, aby klienti cyperských bánk, ktorí majú na účte menej ako 100.000 eur zaplatili jednorazovú daň vo výške 6,75 % z vkladu v banke, a tí, ktorí majú viac, by mali zaplatiť 9,9 % z vloženej sumy. Rozhodnutie o jednorazovom poplatku sa nepáči mnohým cyperským politikom, ktorí ho označili za neférové. Po ukončení summitu EÚ nasledoval prvý tohtoročný summit eurozóny, ktorý sa venoval ekonomickej a finančnej situácii v eurozóne a opatreniam, ktoré členovia menovej únie potrebujú prijať v najbližšom období. Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico po skončení summitu 17-člennej skupiny.



22. mája 2013 - Brusel/Belgicko

"Zvláštny" summit európskych lídrov v Bruseli splnil svoj účel. Vyslal totiž jasné posolstvo, že Európa sa chce pobiť o svoje miesto vo svete, garantovať naďalej svojim obyvateľom vysokú životnú úroveň či dosiahnuť plány o zvyšovaní konkurencieschopnosti obsiahnuté v Lisabonskej stratégii. Po skončení rokovaní to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD). Slovenská vláda podľa neho plne podporuje myšlienku automatickej výmeny informácií v daňovej oblasti. Druhou dôležitou témou summitu bola oblasť energetiky. Lídri sa zhodli na tom, že do roku 2014 má byť vytvorený európsky jednotný trh s energiami.



27. - 28. júna 2013 - Brusel/Belgicko

Slovensko na rokovaní európskych lídrov v Bruseli presadzovalo možnosť posunutia čerpania eurofondov, ktoré nestihneme minúť tento rok, o rok neskôr. Podľa premiéra Roberta Fica sú tieto rokovania na dobrej ceste. Na summite sa riešili predovšetkým dve témy mimoriadne dôležité aj pre Slovensko. Prvou je boj proti nezamestnanosti mladých. Druhá vážna téma je podpora malých a stredných podnikov. Európski lídri sa po prvom dni summitu EÚ dohodli na posilnení príspevkov pre mladých nezamestnaných ľudí. Hlavy štátov a vlád členských krajín Európskej únie sa definitívne dohodli viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie 2014-2020.



24. - 25. októbra 2013 - Brusel/Belgicko

Slovensko na summite Európskej únie, ktorý sa uskutočnil v Bruseli, zastupoval premiér Robert Fico. Už v budúcom roku by mohlo nájsť prácu viac nezamestnaných mladých Európanov. Premiéri jednotlivých členských štátov Európskej únie (EÚ) sa totiž dohodli, že program zameraný na nezamestnanosť mladých by mal začať fungovať už od 1. januára 2014. Podľa predbežných výpočtov by Slovensko mohlo čerpať z tejto sumy 180 až 200 miliónov eur, priblížil situáciu po skončení summitu premiér Robert Fico. Diskutovanou témou medzi premiérmi bola aj digitálna ekonomika a banková únia. Summitu sa zúčastnil aj prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi.



20. - 21. marca 2014 - Brusel/Belgicko

Predseda vlády SR Robert Fico sa zúčastnil v belgickom Bruseli na pravidelnom zasadnutí Európskej rady. Počas zasadnutia sa stretol s predsedami vlád krajín V4, predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom a lídrami členských krajín EÚ. Hlavnými témami rokovania bola priemyselná konkurencieschopnosť, klíma, energetika a aktuálna situácia na Ukrajine. Ešte pred summitom EÚ sa predsedovia vlád krajín V4 stretli na tradičnom spoločnom rokovaní, aby koordinovali pozície Vyšehradskej skupiny.



27. mája 2014 - Brusel/Belgicko
Slovensko nechce byť súčasťou blokujúcej menšiny, ktorá by bránila kandidátovi Európskej ľudovej strany (EĽS) Jeanovi-Claudovi Junckerovi stať sa predsedom Európskej komisie (EK). Po neformálnom stretnutí lídrov Európskej únie to uviedol premiér Robert Fico s tým, že Slovensko rešpektuje víťazstvo ľudovcov v eurovoľbách. Premiér Robert Fico poďakoval 13 percentám voličov za ich účasť, pričom rešpektuje, že ostatní využili svoje právo nevoliť. SR tak po tretí raz suverénne obsadila posledné miesto z celej Európskej únie, čo sa týka účasti v eurovoľbách. Stanovisko Európskej rady k Ukrajine zachováva podľa slovenského premiéra Roberta Fica rozumný prístup k možným ekonomickým sankciám voči Rusku. Konštatoval to po ukončení rokovania lídrov EÚ. Lídri EÚ sa zároveň zaviazali, že budú naďalej pomáhať Ukrajine, pričom sa tešia na "úzku spoluprácu" s Porošenkom.



26. - 27. júna 2014 - Ypres/Belgicko

Slovensko podporuje návrhy, ktoré odzneli na summite EÚ v súvislosti s vyššou flexibilitou uplatňovania pravidiel Paktu rastu a stability EÚ. Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico. Jednou z hlavných tém pracovnej večere v meste Ypres boli diskusie lídrov o Pakte rastu a stability EÚ v súvislosti s tým, že národné vlády majú problémy so zavádzaním potrebných štrukturálnych reforiem, lebo tieto sa premietajú do deficitu.



16. júla 2014 - Brusel/Belgicko

S vyše dvojhodinovým oneskorením sa v Bruseli začalo mimoriadne zasadnutie Európskej rady zamerané na hľadanie konsenzu pre nominácie kandidátov na vysoké funkcie v administratíve EÚ. Lídri EÚ sa nedokázali zhodnúť na novom obsadení vrcholových postov tohto 28-členného bloku. Rozhodnutie odložili do ďalšieho stretnutia, ktoré sa bude konať 30. augusta 2014. Okrem personálnych otázok spojených s fungovaním EÚ prebrali aj otázky týkajúce sa situácie na Ukrajine a na Blízkom východe. Dohodli sa na potrebe vypracovania nového zoznamu firiem a osôb, voči ktorým majú byť uvalené cielené sankcie EÚ. Dokument predstavia verejnosti do konca mesiaca. Slovensko zastupoval premiér Robert Fico, ktorý po skončení mimoriadneho summitu EÚ vyhlásil, že pre ukrajinskú krízu je rozhodujúce diplomatické riešenie. Premiéri a prezidenti EÚ sa podľa neho na summite zhodli na tom, že nie je potrebné prechádzať do 3. fázy sankcií, teda na ekonomické sankcie.



30. augusta 2014 - Brusel/Belgicko

Predseda vlády SR Robert Fico si v mene svojho kabinetu vyhradzuje právo odmietnuť také návrhy na sankcie Európskej únie, ktoré by mohli poškodzovať národné záujmy Slovenska. Vyhlásil to po mimoriadnom summite európskych lídrov v Bruseli s tým, že pred uvalením sankcií na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu. Závery Európskej rady hovorili podľa Fica aj o tom, že bolo potrebné, aby všetky zainteresované krajiny sa správali tak zodpovedne, aby nedošlo k ohrozeniu stabilnej prepravy predovšetkým plynu do EÚ. Novým stálym predsedom Európskej rady -"prezidentom Európskej únie"- sa stane poľský premiér Donald Tusk. Talianska ministerka zahraničných vecí Federica Mogheriniová nahradí svoju európsku kolegyňu Catherine Ashtonovú ako šéfka európskej diplomacie aj na tom sa dohodli lídri EÚ.



24. októbra 2014 - Brusel/Belgicko

Slovensko sa stotožnilo so závermi summitu EÚ zameraného na klimaticko-energetickú politiku do roku 2030. Po skočení zasadnutia Európskej rady v Bruseli to uviedol predseda vlády SR Robert Fico. Pri cieli EÚ znížiť emisie oxidu uhličitého o 40 percent (oproti stavu z roku 1990) Fico upozornil, že je pre nás dôležité, že bude pokračovať bezodplatné prideľovanie emisných kvót pre energeticky náročné priemyselné podniky. To podľa neho zabráni tomu, aby niektoré firmy opustili územie SR v prospech krajín, ktoré majú menej prísne pravidlá. Premiér pripomenul, že Slovensko a krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ku ktorej sa priklonili aj ďalšie členské štáty únie, dosiahli diplomatický úspech, keď sa do záverov zasadnutia podarilo presadiť finančné kompenzačné mechanizmy, ktoré prispejú k zmierneniu záťaže najmä v chudobnejších členských krajinách únie. "Presadili sme si vlastné národné mixy. Pre Slovensko je to najmä jadrová energia ako kľúčový prvok pre zvyšovanie energetickej bezpečnosti a prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku," povedal Fico.



18. decembra 2014 – Brusel/Belgicko

Premiéri európskej dvadsaťosmičky sa podľa slovenského predsedu vlády Roberta Fica zhodujú na tom, že sankcie EÚ nezmenili nič na politickom postoji Ruska voči Ukrajine. Vyhlásil to po skončení summitu Európskej rady v Bruseli. Európa potrebuje nový investičný fond, ktorý navrhol šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker a ktorý schválili lídri EÚ na bruselskom summite, lebo objem investícií v posledných rokoch výrazne klesol. Uviedol to premiér SR Robert Fico.



12. februára 2015 - Brusel/Belgicko

Summit Európskej únie v Bruseli sa začal s niekoľkohodinovým oneskorením vzhľadom na presun účastníkov rokovaní o riešení konfliktu na Ukrajine, ktoré sa po 17-hodinovom maratóne skončili iba predpoludním v Minsku v Bielorusku. Medzi pozvanými na bruselský summit bol aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý podobne ako spomínaní dvaja štátnici absolvoval nočné rokovania s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom v bieloruskej metropole. Ústrednými témami vrcholnej schôdzky bol vývoj na Ukrajine, ako aj boj proti medzinárodnému terorizmu a grécka dlhová kríza. Počas neformálneho summitu EÚ v Bruseli bolo cítiť silnú mieru skepsy a pesimizmu, či dohoda dojednaná v Minsku na základe štvorstranných rokovaní naozaj povedie k úspechu. Uviedol predseda vlády SR Robert Fico po skončení zasadnutia Európskej rady.



19. - 20. marca 2015 - Brusel/Belgicko

O zriadení Energetickej únie sa rozhodlo v Bruseli na summite členských krajín Európskej únie, na ktorom Slovensko zastupoval predseda vlády Robert Fico. Cieľom Energetickej únie bude znížiť závislosť spoločenstva 28 členských krajín od dodávok ropy a zemného plynu z Ruskej federácie, ale aj zvýšenie úspor energie, zlepšenie prepojenia národných trhov s energiou, zintenzívnenie ochrany ovzdušia a výskum. Summit v sídelnom meste Európskej únie začal minútou ticha, ktorou si prítomní lídri členských krajín uctili pamiatku obetí teroristického útoku v Tunise (18.3.2015). Lídri členských štátov Európskej únie podľa premiéra Roberta Fica otvorene hovorili aj o nespokojnosti s politickým vývojom na Ukrajine a Líbya bola témou druhého dňa summitu EÚ.



23. apríla 2015 - Brusel/Belgicko

Lídri štátov Európskej únie sa na mimoriadnom summite dohodli na podstatne efektívnejšej spolupráci Europolu a Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) v boji proti prevádzačom, po skončení summitu to vyhlásil premiér Robert Fico. Podľa neho ide o lukratívny biznis, pričom pašeráci iba na jedinej lodi dokážu zarobiť jeden až päť miliónov eur. Európska dvadsaťosmička sa tiež zhodla na väčšej zainteresovanosti krajiny pôvodu migrantov pri riešení tohto problému. Slovensku podľa premiéra Roberta Fica nehrozí nával utečencov z Afriky. Mimoriadnemu summitu EÚ predchádzalo pracovné stretnutie najvyšších predstaviteľov Bulharska, Českej republiky, Rumunska a Slovenska s predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom. Hlavnou snahou štvorice lídrov bolo dočerpať maximálne množstvo finančných zdrojov EÚ ešte z predošlej finančnej perspektívy (2009-2014).



22. júna 2015 - Brusel/Belgicko

Predseda vlády SR Robert Fico sa zúčastnil na mimoriadnom summite členov eurozóny, ktorý do Bruselu zvolal predseda Európskej rady Donald Tusk. Večerné rokovanie lídrov eurozóny malo politický charakter a cieľom bolo povzbudiť Grécko aj veriteľské inštitúcie, aby priprav ili dohodu o riešení situácie v tejto krajine. Fico podľa vlastných slov sám nevie, či grécky premiér Alexis Tsipras myslí snahu o dohodu úplne vážne.



25. - 26. júna 2015 - Brusel/Belgicko

Členským krajinám EÚ zo strednej a východnej Európy sa na dvojdňovom zasadnutí Európskej rady v Bruseli podarilo ovplyvniť konečné znenie záverov rady, keď zablokovali návrh Európskej komisie na povinné kvóty pre relokáciu azylantov. Nemenované diplomatické zdroje z blízkosti predsedu Európskej rady Donalda Tuska potvrdili, že v tomto procese dôraznú úlohu zohral slovenský premiér Robert Fico. Predseda vlády SR, ktorý sa na summite naposledy predstavil v úlohe premiéra terajšej predsedníckej krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), už pred príchodom na summit naznačil, že štyri stredoeurópske krajiny budú spoločne postupovať v otázke povinných kvót.



7. júla 2015 - Brusel/Belgicko

Uskutočnil sa mimoriadny summit lídrov eurozóny, ktorý zvolal predseda ER Donald Tusk v súvislosti výsledkom gréckeho referenda o reformnom programe. Predseda Európskej rady Donald Tusk prečítal spoločné vyhlásenie vodcov eurozóny po skončení ich summitu. Grécko má predložiť oficiálnu žiadosť o pomoc z trvalého eurovalu a najneskôr do 9. júla 2015 musí predložiť detailný plán reforiem.



12./13. júla 2015 - Brusel/Belgicko

Lídri eurozóny na 17-hodinovom rokovaní, ktoré začalo ešte poobede (12.7.) a skončilo ráno, dospeli ku konečnej dohode o Grécku, podľa ktorej si táto krajina udrží členstvo v eurozóne. Nerozhodli o žiadnej pôžičke Grécku. Krajine, ktorá je na pokraji bankrotu, zatiaľ iba uložili množstvo domácich úloh, ktorých splnením môže získať späť stratenú dôveru. Premiéri a prezidenti mali k dispozícii dokument vypracovaný ministrami financií eurozóny, ktorí rokovali tesne pred eurosummitom.



23./24. septembra 2015 - Brusel/Belgicko

Premiér Robert Fico odletel do Bruselu na mimoriadny summit Európskej únie, ktorý zvolal predseda Európskej rady Donald Tusk. Na neformálnom summite EÚ sa nehovorilo o utorkovom hlasovaní ministrov vnútra EÚ o prerozdelení 120.000 žiadateľov o azyl. Ako uviedol po rokovaní premiér Robert Fico, každý rešpektoval rozhodnutie väčšiny a menšiny. Lídri členských štátov hovorili o potrebe ochrany vonkajších hraníc Schengenu a EÚ. Mimoriadnu pozornosť venovali Taliansku a Grécku, kde by mali byť do konca novembra 2015 zriadené hotspoty. Tam bude prichádzať k registrácii a identifikácii utečencov za realizovania návratovej politiky. Na summite sa kládol dôraz na spoluprácu s Tureckom. Únia tiež vyčlení jednu miliardu eur pre Turecko, ktoré prijalo vyše 1,8 milióna utečencov. Pomoc vo výške 17 miliónov eur má smerovať do Srbska a Macedónska.



15. októbra 2015 - Brusel/Belgicko

Predseda vlády SR Robert Fico odcestoval do belgického Bruselu na rokovanie členov Európskej rady. Hlavnou témou bola migrácia. Krajiny V4 sa pred začiatkom summitu Európskej rady v Bruseli dohodli na spoločnej ochrane maďarsko-srbských hraníc. Po koordinačnom stretnutí V4 to uviedol premiér Robert Fico. Slovenská aj Česká republika pošlú po 50 policajtov s výstrojom, výzbrojou a vozidlami. Poľská vláda prisľúbila 60-70 policajtov vrátane špeciálnej techniky. Slovensko chce posilniť personál európskej agentúry na ochranu vonkajších hraníc Európskej únie (FRONTEX). Podľa premiéra Roberta Fica ponúka 20 ľudí a na budúci rok ďalšími desať. Potvrdil to na summite Európskej rady v Bruseli.



11. - 12. novembra 2015 - Valletta/Malta

Lídri Európskej únie diskutovali na Malte o migračnej problematike. Slovensko zastupoval premiér Robert Fico. Predstavitelia EÚ ponúkli africkým krajinám finančnú a inú pomoc, ktorá môže spomaliť tok migrantov cez Stredozemné more z najchudobnejšieho kontinentu sveta. Za sľuby, že prijmú nazad tých svojich občanov, ktorých EÚ vyhostí, im sľúbili uľahčiť prístup do EÚ pre afrických študentov a podnikateľov. Vyšehradská štvorka sa dohodla o zvýšení spoločných zdrojov do fondu z 2,6 milióna eur na 3 milióny eur. Tým pádom by mala získať svojho zástupcu v rade fondu. Pre Slovensko a Maďarsko to znamená navýšenie z aktuálnych 500.000 eur na 600.000 eur, pre Česko zo 600.000 eur na 700.000 eur a pre Poľsko z 1 milióna eur na 1,1 milióna eur. Európska komisia do neho zo svojho rozpočtu vložila 1,8 miliardy eur. Členské štáty EÚ zatiaľ na dobrovoľnej báze dali vyše 78 miliónov eur. Napriek tomu sa predstavitelia niektorých afrických krajín vyjadrili, že táto suma zďaleka nepostačuje.



29. novembra 2015 – Brusel/Belgicko

Slovensko jednorazovo prispeje do zriadeného osobitného fondu pre Turecko 13 miliónmi eur počas rokov 2016 až 2017. Ankara celkovo dostane z Európskej únie tri miliardy eur, ktoré použije výlučne na zlepšenie infraštruktúry v utečeneckých táboroch v Turecku. "Európska únia napriek tomu, že teraz ťahá za kratší koniec povrazu ako Turecko, urobila všetko pre to, aby to nebol bianko šek. Turecko si musí splniť svoje povinnosti zadržiavať migrantov a vytvárať im podmienky na svojom území. Rovnako sa zaviazalo, že bude dôsledne dodržiavať readmisnú dohodu," priblížil premiér Robert Fico po skončení summitu EÚ-Turecko



17. - 18. decembra 2015 – Brusel/Belgicko

V Bruseli sa konal posledný tohtoročný summit lídrov členských krajín Európskej únie. Slovensko na ňom zastupoval premiér Robert Fico. Predsedovia vlád a hlavy štátov členských krajín EÚ zavŕšili svoje zasadnutie v Bruseli prísľubom, že sa zapoja do "nekompromisného boja proti terorizmu", ktorý doplnili výzvou na prijatie ďalekosiahlych opatrení v tejto oblasti.



18. - 19. februára 2016 - Brusel/Belgicko

Lídri európskej dvadsaťosmičky "jednohlasne potvrdili podporu" dohode s Britániou, na twitterovom účte to oznámil predseda Európskej rady Donald Tusk. Európska únia dala dohodou, ktorú odsúhlasili lídri členských štátov na summite v Bruseli, šancu Británii zostať v dvadsaťosemčlenom bloku. Po skončení rokovania Európskej rady vyhlásil slovenský premiér Robert Fico. Referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii sa uskutoční 23. júna 2016. Rozhodla o tom 20. februára britská vláda na svojom mimoriadnom zasadaní v Londýne. Slovensko je po rozhodnutí rakúskej Viedne obmedziť počet žiadateľov o azyl pripravené prijať technické opatrenia na ochranu svojich hraníc s Rakúskom. Počas druhého dňa summitu Európskej únie v Bruseli to vyhlásil premiér Robert Fico.

Foto: TASR/AP

7. marca 2016 - Brusel/Belgicko

Na mimoriadnom summite EÚ-Turecko opäť zabrala Vyšehradská štvorka (V4). "Pokiaľ by nebol jej koordinovaný postup, tak sa prijmú rozhodnutia v príkrom rozpore s našimi záujmami," vyhlásil po rokovaní slovenský premiér Robert Fico. Lídri európskej dvadsaťosmičky sa na poslednú chvíľu dostali k novému návrhu, ktorý predložil turecký premiér Ahmet Davutoglu. Návrh síce odobrili Nemecko aj Holandsko ako predsednícka krajina EÚ, avšak ostatné štáty ani predseda Európskej rady Donald Tusk s ním neboli dopredu oboznámení. Spôsobilo to prerušenie rokovaní a niekoľkohodinové predĺženie summitu. V utorok po polnoci (8. 3.) sa prijalo iba vyhlásenie, v ktorom sú zakomponované princípy budúcej dohody medzi Bruselom a Ankarou. Na jej základe by Grécko zo svojich ostrovov stiahlo všetkých migrantov do vnútrozemia. Ako poznamenal Fico, od toho okamihu každý migrant, ktorý sa na ne dostane cez turecko-grécke hranice, sa automaticky vráti späť do Turecka. Za to ale chce, aby si EÚ recipročne zobrala Sýrčanov nachádzajúcich sa v utečeneckých táboroch na území Turecka v pomere jedna k jednej. Cieľom je zastaviť obchodovanie s ľuďmi. Turecko požaduje tiež skoršie zavedenie vízovej liberalizácie. Pôvodne to malo byť v októbri až novembri, teraz navrhuje júnový termín. Rovnako chce navýšenie európskeho trojmiliardového príspevku dohodnutého vlani v novembri o ďalšie tri miliardy. K požiadavkám Ankary patrí aj otvorenie nových prístupových kapitol s EÚ, z ktorých sú mnohé zmrazené.



17. - 18. marca 2016 - Brusel/Belgicko

Lídri EÚ sa dohodli na spoločnom stanovisku ohľadne problematickej dohody s Tureckom o prijatí desaťtisícov migrantov posielaných naspäť z EÚ, ktoré v priebehu nasledujúceho dňa predložili tureckému premiérovi Ahmetovi Davutogluovi. Dohoda v podstate outsourcuje európsku migračnú krízu do Turecka. Dohoda medzi Európskou úniou a Ankarou, ku ktorej sa dospelo po dvojdňovom rokovaní, vysiela podľa slovenského premiéra Roberta Fica jednoznačný signál nelegálnym migrantom, že sa im neoplatí cestovať z Turecka do Grécka. Vyhlásil to po skončení summitu EÚ v Bruseli. Návratová politika začala platiť od 20. marca.