Vilnius 13. januára (TASR) - Šiesti Litovčania, ktorí prišli o svojich príbuzných počas nepokojného obdobia bezprostredne po vyhlásení nezávislosti Litvy v roku 1991, podali vo štvrtok žalobu na bývalého sovietskeho lídra Michala Gorbačova. Informovala o tom agentúra AFP.

Skupina Litovčanov sa rozhodla podniknúť právne kroky voči Gorbačovovi v deň 31. výročia udalostí, keď sa jednotky lojálne Moskve pokúsili s podporou sovietskej armády o prevrat. Celkovo zomrelo 14 neozbrojených civilistov, ktorí bránili parlament a televíznu vežu vo Vilniuse, a stovky utrpelo zranenia.

V roku 2019 litovský súd uznal za vinných z vojnových zločinov desiatky osôb, zapojených do pokusu o prevrat, avšak litovská prokuratúra vtedy odmietla vyšetrovať Gorbačova, ktorý bol v tom čase pri moci. Toto odmietnutie rozhnevalo mnohých, ktorí žiadali nastolenie spravodlivosti.

V civilnej žalobe šiestich Litovčanov sa uvádza, že Gorbačov mal pod kontrolou sovietsku armádu, avšak nezabránil "medzinárodnému zločinu" voči Litovčanom, ktorí po 50 rokoch sovietskej okupácie chceli nadobudnúť nezávislosť.

"Je jasné, že konanie vojenských síl by nebolo možné bez koordinácie s Gorbačovom," uviedol Robertas Povilaitis, ktorý pred 31 rokmi prišiel o otca. Proces týkajúci sa vojnových zločinov bol podľa neho veľmi dôležitý, ale bež zohľadnenia zodpovednosti vrchného veliteľa armády, ktorým bol Gorbačov, nebola spravodlivosť dokonaná.

Väčšina zo 67 ľudí, ktorých litovský súd uznal za vinných za vojnové zločiny v Litve, bola súdená v neprítomnosti. Bolo tak aj v prípade vtedajšieho sovietskeho ministra obrany Dmitrija Jazova, ktorý zomrel v roku 2020.

Zatiaľ čo niekoľko litovských predstaviteľov zo sovietskej éry putovalo v tejto súvislosti do väzenia, mnohí sú stále mimo dosahu miestnych orgánov v Rusku a Bielorusku.

Vzťahy medzi Ruskom a Litvou, ktorá má okolo 2,8 milióna obyvateľov, sú od vyhlásenia nezávislosti Litvy nestabilné. K ich zhoršeniu prispelo aj to, že sa Litva v roku 2004 stala súčasťou Severoatlantickej aliancie.