Káhira 6. januára (TASR) - Všetky kostoly a katedrály koptskej pravoslávnej cirkvi v Egypte sú od soboty pod zosilnenou ochranou egyptských bezpečnostných zložiek. Dôvodom sú obavy, že koptské svätostánky by sa počas pravoslávnych Vianoc, ktoré vyvrcholia v nedeľu, mohli stať terčom útokov zo strany islamistov. Mimoriadne opatrenia platia do 9. januára.

Na príkaz ministerstva vnútra pred vchodmi do väčšiny koptských chrámov v Káhire nainštalovali rámové detektory kovov a videokamery. V okolí chrámov boli vytvorené bezpečnostné zóny, kde je v týchto dňoch zakázané parkovať a kde polícia vykonáva kontroly.

Ako informovali egyptské médiá, z bezpečnostných dôvodov sa aj slávnostná vigília začne v sobotu o dve hodiny skôr ako obvykle, pričom patriarcha Tawadros II. ju nebude slúžiť vo svojej sídelnej Katedrále sv. Marka, ale v Chráme Narodenia Pána, ktorý sa stavia v novom administratívnom centre krajiny vzdialenom asi 40 kilometrov od Káhiry. Predpokladá sa, že na týchto bohoslužbách sa zúčastní aj prezident krajiny Abdal Fattáh Sísí.

Komunita koptských kresťanov v Egypte zažila od decembra 2016 niekoľko teroristických a podpaľačských útokov, ku ktorým sa prihlásili islamisti, ale aj saláfisti. Tieto útoky sa odohrali v hlavnom meste Káhira, ale aj v mestách Tanta a Alexandria, ako aj v provincii Minjá, kde islamisti v máji zaútočili na skupinu pútnikov.

Okrem toho po hrozbách islamistických extrémistov opustili svoje domovy stovky koptských rodín žijúce na severe Sinajského polostrova.

Rozhlasová stanica RFI uviedla, že druhým zdrojom napätia - okrem teroristických útokov - je v prípade koptov v Egypte aj výstavba ich chrámov, s ktorou väčšinové, moslimské, obyvateľstvo často nesúhlasí.

Posledný prípad takýchto náboženských treníc bol zaznamenaný koncom decembra, keď skupina útočníkov obsadila ilegálne postavený a bez povolenia úradov fungujúci chrám v lokalite vzdialenej asi 100 kilometrov od Káhiry. Potýčky v chráme si vyžiadali niekoľko zranených.

Vláda prezidenta Sísího síce koncom roku 2016 prijala dlho avizovaný zákon, ktorý reguluje výstavbu a obnovu kresťanských chrámov v Egypte, ale jeho uplatňovanie v praxi zaostáva. Mnohí kopti upozorňujú, že terčom útokov je ich komunita aj na sociálnych sieťach.

Podľa viacerých analytikov egyptskí kresťania platia daň za svoj politický postoj z roku 2013, keď podporili armádu, ktorá po mohutných protivládnych protestoch zosadila islamistického prezidenta Muhammada Mursího.

V Egypte žije najväčšia komunita koptov na svete - tvoria asi desať percent z tamojších 80 miliónov obyvateľov.